Bystrický historik Jozef Ďuriančik napísal štyri časti o živote významného maliara Dominika Skutezkého, ktorého sté výročie smrti si tohto roku pripomenieme. Prinášame III. časť jeho biografie o banskobystrickom období nášho slávneho maliara.      

Banskobystrické obdobie  –  Na vrchole slávy (1889 – 1921)

V Banskej Bystrici Skutezky postupne nadväzoval spoločenské kontakty. Okrem obidvoch rodín Holeschovcov to bola rodina JUDr. Ľudovíta Turzu – Nosického (1827-1896) a dcéra J.B. Klemensa(1817 – 1883), Bohdana Klemensová (1849 – 1922).

V tom čase už ako známy maliar obnovoval umelecké kontakty, svedectvom čoho  bola aktívna výstavná činnosť. Až do roku 1918 každoročne vystavoval v Budapešti v Mücsarnoku – Paláci krajinskej maďarskej výstavnej spoločnosti, vo Viedni: v rokoch 1894, 1897, 1902, v Prahe: 1896, 1897, 1901, vo Veľkom Varadíne: 1890, Mníchove: 1892, 1913, na svetovej výstave v Antverpách, v Londýne: 1908, Paríži: 1900, 1910, Ríme 1911 a 1914.

Na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896 získal veľkú zlatú medailu za obraz Pobožnosť, ktorý kúpilo Múzeum krásnych umení v Budapešti. Druhá zlatá medaila mu bola udelená v roku 1905 na výstavnej prehliadke  v Budapešti za obraz V práci I.

Umeleckým zážitkom pre Banskej Bystricu sa stala skutočnosť, že skôr než vystavoval svoje obrazy v zahraničí, inštaloval ich v župnom dome (dnes budova ŠVK – Lazovná 9). V menšom rozsahu tiež v meštianskej škole, v ktorej ako profesor kreslenia pôsobil A. Stollmann a vyššej obchodnej škole, tu pôsobili ako profesori kreslenia Š. Faith a I. Bajzáth.

Dominik Skutecký v ateliéri

Trh v Banskej Bystrici

Trhy boli obľúbeným námetom v umeleckej tvorbe D. Skutezkého. Zásluhou prvého obrazu vytvoreného v Banskej  Bystrici po opustení Benátok vstúpil D. Skutezky trvale do povedomia nielen banskobystrickej odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Na najvýznamnejšom Skutezkého obraze zo slovenského prostredia sa odohrával príbeh kupujúcich a predávajúcich okolo Mariánskeho stĺpa na dnešnom Námestí SNP, v blízkosti katedrálneho chrámu sv. Františka Xaverského.

Obraz namaľovaný v benátskom štýle zakúpila pre Galériu hlavného mesta mestská rada v Budapešti, priamo vo výstavnej sieni Mücsarnoku. Po ôsmich mesiacoch dala galéria obraz k dispozícii autorovi s dodatkom, že na  ňom nie je zobrazený motív Budapešti, a požiadala ho o namaľovanie nového obrazu. V roku 2013 sa u neznámeho zberateľa objavila skica – prípravná maľba, na ktorej je len časť celej kompozície, pričom hlavná postava – maliarova manželka – je oblečená  v čiernych šatách a červený slnečník je neporovnateľný s tým, ktorý namaľoval neskôr na nami sledovanom obraze.

Trh v Banskej Bystrici

Vrátený Trh v Banskej Bystrici Skutezky daroval Spolku žien v Banskej Bystrici. Pretože sa v tom čase plánovala výstavba mestskej nemocnice, dámy obraz venovali na dobročinnú lotériu. Vyzbieranú sumu 922 zlatých a 30 denárov získala nemocnica a obraz Trh v Banskej Bystrici Mestské múzeum v B. Bystrici. Odtiaľ poputoval do Stredoslovenskej galérie.

V roku 1994 po zriadení stálej expozície D. Skutezkého v rodinnej vile v Hornej ulici č. 55 sa stal pravým  klenotom. V srdciach návštevníkov vyvoláva mimoriadne pocity. Z mnohých zápisov v knihe návštev citujeme želanie zo dňa 10. júla 2009: „Priala by som si mať červený slnečník pani Skuteckej … famózny zážitok.” 

Obraz v Stredoslovenskej galérii

Tilkovského identifikácia (prvý autor Skutezkého monografie) osoby, že ide o postavu pani Skutezkej nezodpovedá skutočnosti. V čase maľovania obrazu (apríl – júl 1889), 32 – ročná Cecília Skutezká sa necítila tak, aby mohla byť modelom pri jeho tvorbe a preto ju nahradila 17 – ročná dcéra banskobystrického staviteľa Adolfa Holescha Margita  (Mala dvoch bratov: Augusta, Huga a sestru Irmy. Margita sa vydala za Lasovského do Detvy.

Pokračovateľom  rodiny Holeschovcov je v BB rodina Sedlických a v Bratislave rodina Discantíny. Vo vlastníctve rodiny je šál, ktorý má na obraze dáma so slnečníkom. Pritom si ho obidve rodiny rozdelili na polovice. Najznámejším v rodine sa stal Hugov syn Dionýz, výtvarný umelec – maliar).

Dominik Skutezky však do obrazu vkomponoval postavy svojich detí: dcéru Zerline, synov Alexandra a Ferdinanda. Štvrté dieťa, dcéra Karola na obraze chýba, nakoľko sa narodila až o štyri roky neskôr.

Obraz má nielen výtvarnú, ale tiež dokumentárnu hodnotu. Znázorňuje severovýchodnú časť dnešného Námestia SNP v Banskej Bystrici na konci 19. storočia. Ochodza okolo Mariánskeho stĺpa už neexistuje a aj niky na priečelí chrámu boli medzičasom zamurované. Tento obraz sa v roku 1970 dostal na čs. známku v sérii Umelecké diela na známkach a v roku 2020 na  Eurobankovku s nulovou hodnotou.

Európsky umelec

Tým, že sa Skutezkého obrazy (portréty Jozefa II., cisárovnej Alžbety, arcikňažnej Gizely, Moderný Odyseus, Tavenie medi, Kováčska dielňa) dostali do zbierky cisárskeho dvora,  vyvolalo celé jeho dielo záujem u banskobystrickej, najmä bohatej society.

Začiatkom 20. storočia Dominik Skutezky už patril k Banskobystričanom, ktorí boli súčasťou mestskej honorácie. Práve ona považovala vlastníctvo obrazu od slávneho benátskeho majstra za súčasť osobnej reprezentácie.

Možno pripomenúť, že D. Skutezký nedokázal zabudnúť na Benátky. Po narodení dcéry Karoly (1893), odcestoval v januári 1894 do mesta lagún a ubytoval sa v starom byte na Campo Manin 4294. Opäť maľoval v štýle benátskeho koloritu: Benátsky antikvár, Dáma s holubami, Vo dvore Dóžovho paláca, Predsieň Chrámu svätého Marka v Benátkach (1894), Pred oltárom  (1895).

Dáma s holubami

Takmer o desať rokov neskôr (1903) sa znova vrátil do Benátok a navštívil Zerline v Terste. Pobyt pri mori na Jadranskom pobreží ho inšpiroval k návratu ku krajinomaľbe, príkladom sú obrazy: Stavba rybárskych člnov, Štúdia robotníka z lodenice, Západ slnka na mori, Rybár na mori  (1903).

Bez toho, aby vyznával tézy impresionizmu, dostával sa do polohy analyticky uvoľneného plenérizmu, ktorý je jednou z foriem nášho uspôsobenia pôvodného francúzskeho impresionizmu (Lodenica v Capo d´Istria; V zadumaní (1905); Zeleninový trh v Banskej  Bystrici (1905).

Posledná zahraničná cesta r. 1911 na Istriu, do Benátok a Ríma, kde ho okrem manželky sprevádzala dcéra Karola, bola rozlúčkou Skuteckého „so starými časmi“: Piazza San Marco, Chrám sv. Marka (1911). V Banskej Bystrici v rovnakom štýle namaľoval: Plenér (1911) a   Promenádu v Banskej Bystrici (1917).

Zeleninový trh v Banskej Bystrici

Medený hámor

Samostatnou kapitolou v tvorbe Dominika Skuteckého je medený hámor, ktorého základy boli položené v zlatej ére banskobystrického baníctva a hutníctva za čias Jána Thurzu (1437-1508). Fascinujúca hra svetla a tieňa ho natoľko očarila, že obrazy s tematikou hámra maľoval viac ako tridsať rokov.

Medený hámor prechádzal v priebehu nasledujúceho času transformáciou výroby, ale až v roku 1991 úplne zatvoril svoje brány. Pôvodne ho tvorilo 28 objektov výrobného, hospodárskeho a obytného charakteru, ktoré sa označovalo ako Lazovné predmestie. V kotlárni na prelome 19. a 20. stor. pracovalo 8 až 10 robotníkov od skorého rána do šiestej hodiny večer s dvoma polhodinovými prestávkami na raňajky a desiatu a hodinovou obedňajšou prestávkou. Zamestnanci do hámra prichádzali z neďalekého Tajova peši.

Podľa Michala Sedílka z Tajova sa majster Skutecký objavil v kotlárni ráno a o ôsmej hodine začal kresliť náčrt. Ak potreboval živý model, hradil vybranému mužovi ušlú mzdu. Tvorba obrazu trvala niekedy aj niekoľko mesiacov, preto si odkladal maliarske náčinie na vyhradenom mieste. Nechal si urobiť aj niekoľko fotografií, aby mohol obraz dokončiť v ateliéri.

V kováčskej dielni

Robotníci obdivovali majstra Skuteckého, vážili si, že s nimi hovoril po slovensky a že mohli vidieť seba na dokončenom obraze. Kotlársky majster Zvoniak bol najobľúbenejšou postavou Skuteckého. Po vypuknutí l. svetovej vojny robotníkov z hámra povolali na front a hámor osirel. Fotografie majstrovi oživili pamäť a v rokoch 1917 – 1920 namaľoval 18 obrazov s námetom hámra.

Peter Karvaš v knihe spomienok V hniezde v súvislosti s medeným hámrom spomína na svojho starého otca: „Vidím kotliarov, kotliarov laskomerských, plamene slávnych medených hút a oheň, rumelkový a karmínový a okrový, oheň pecí a oheň v srdci tohto drobného húževnatého človeka, ktorý akoby si odtiaľto iba kamsi odskočil, pohladkať si ženu po šedinách, pozrieť, či už rozkvitla čajová ruža, na pohárik.”

Najintenzívnejšie Skutecký maľoval v hámri v rokoch 1900 – 1914. Svojimi 63 obrazmi z medeného hámra sprostredkoval dramatickú hru svetla a tieňa. Na jednej strane je to svetlo a tieň vychádzajúci zo žiary plápolajúceho ohňa a na strane druhej, denné svetlo prenikajúce cez otvorené dvere a okná. V tomto svetle a tieni sa pohybuje Skuteckého kotlár pri rôznych fázach pracovnej činnosti, ale aj pri príprave jedla, pri raňajkách, obede, vo chvíľach oddychu alebo ukončení pracovného dňa. Vlastne svojím štetcom zachytil Skutecký „divadlo práce kotlára“.

Snahu niektorých historikov umenia vidieť v Skuteckého obrazoch z hámra kritiku spoločenského systému odmietol už L. Saučin „no predsa nemožno povedať, že by Skutecký spájal svoj realizmus s akoukoľvek socialistickou tendenciou. To preto, lebo nepozná ani len „svätý hnev“, zostáva iba na rovine všeobecne ľudského dotyku s problematikou života robotníkov.”

Medený hámor

Záverečná tvorba Skutezkého

V záverečnej tvorbe maľoval Skutezký rodinných príslušníkov a čiastočne aj v plenéri – Promenáda v banskobystrickej aleji (1917).

Jeho štúdia O technike olejomaľby – Die Ölmalerei der Renaissance zostala dodnes v rukopise. Časť z nej odprednášal po nemecky v Budapešti roku 1913 bez priaznivého ohlasu u maďarského publika. Jednu časť z nej uverejnil Pester Lloyd 30.3.1921.

V prípade, že nebol na cestách, trávil leto v rodinnom kruhu na záhrade. Z rodinných príslušníkov vytvoril hudobné trio, sám hral na čelo. Vplyv Talianska na Skuteckého sa prejavil aj tým, že najradšej počúval hudbu Pucciniho a Verdiho.

O hudobných génoch jeho rodiny svedčí fakt, že vnuk Peter Karvaš hral výborne na klavíri, jeho syn Martin je profesionálny hudobník – venuje sa hre na hoboj, dnes vlastní samostatné nahrávacie štúdio a Martinova dcéra Barbora ovláda flautu.

Peter Karvaš