To, že slovenskú vládu vedie človek, ktorý na funkciu premiéra nedorástol a už to ani nedá, je čoraz zrejmejšie. Normálny človek, sledujúc jeho opakované výstrelky a vnášanie chaosu do riadenia vecí verejných, už začína mať  pochybnosti o duševnom zdraví tohto kormidelníka.

Nie nadarmo sa hovorí, že charakter človeka poznáš v kríze. Prakticky od marca minulého roka žijeme v koronakríze, ktorá negatívne dopadá nielen na zdravie a peňaženky ľudí, ale aj na ich psychiku. Nespokojnosť občanov s tým, ako sa riadi tento štát a boj s pandémiou, postupne prerastá do hnevu, sklamaní sú aj voliči zmeny.

Nie je preto žiadna náhoda, že jasnému víťazovi posledných parlamentných volieb  za 9 mesiacov klesli preferencie až tak hlboko, že ho predbehla nielen nová opozičná strana, ale aj jeho koaličný partner, čo musí kormidelníka riadne štvať.  Nečudo, že je z toho vykoľajený a dáva to najavo. 

Ak by si niekto myslel, že táto situácia privedie kormidelníka s jeho vládnou suitou k zdravému rozumu a začne sa konečne správať zodpovedne, je na omyle. On sa ďalej odbavuje na Facebooku svojimi infantilnými statusmi a účelovými grafmi za potlesku svojich verných, manipuluje verejnosť ako bol zvyknutí v opozícii. Pritom zjavne nemá na to, aby bol skutočným kormidelníkom štátu a pandémie,  vie byť zákerný, pomstychtivý a rád manipuluje. Nikdy si neprizná chybu, vinu za všetko zlé hádže na iných a chváli sa nepodstatnými vecami ako malé dieťa so svojou novou hračkou na piesočku. To je pomaly už jeho diagnóza…

Napriek hrozivo sa vyvíjajúcej pandémii a z toho vyplývajúcich zlých ekonomických i sociálnych dopadov na ľudí slovenský premiér, lebo o ňom je reč,  ďalej tvrdohlavo eskaluje osobný konflikt s ministrom hospodárstva.  Súc posadnutý plošným testovaním už nepočúva odborníkov a opakovane chce hnať národ v tejto zime do nezmyselného masového  pretestovania nepresnými antigénovými testami nakúpenými za milióny eur. Pritom sú na svete vakcíny, ktoré by mal v čo najväčšej miere zaistiť  pre obyvateľov Slovenska, lebo to je kľúčové riešenie celosvetovej pandémie.

Pritom mu okrem jedného „odbojára“ vôbec nevadí papalášstvo jeho koaličných partnerov, ktoré ešte viac prilieva olej do ohňa nahnevanosti ľudí, ktorým sľuboval zmenu k lepšiemu. Ešte aj ten deklarovaný boj s korupciou a mafiánmi sa zadrhol pri doposiaľ nevysvetlenej smrti policajného generála vo väzbe…

Zdá sa, že napriek všetkému nedokáže premiéra na tejto ceste do pekla zastaviť nič. Napätie v spoločnosti je obrovské, ľudia sú unavení a čakajú na svetlo v tuneli. Čo sa ešte musí stať, aby pohár trpezlivosti a horkosti narastajúcej väčšiny nespokojných  Slovákov pretiekol? Koľko ľudí za neschopnosť premiéra riadne spravovať tento štát a viesť účinný boj proti pandémii pandémiu ešte zaplatí zdravím či životom? Tak si to povedzme na rovinu: „Kto a čo dokáže zastaviť Matoviča?“

Ukazuje sa, že v samotnej  vládnej koalícii takáto sila reálne neexistuje. Jeho súkmeňovci v širokospektrálnom hnutí mu budú slúžiť verne až do konca, lebo ich ovláda a sú mu vďační, že môžu byť konečne pri moci a mnohí dovtedy takmer bezmenní aj pri peniazoch.  

Koaliční partneri síce majú výhrady, ale nie sú schopní žiadnej akcie, pretože sú na tom podobne, ako predstavitelia premiérovho hnutia (či čo to je). To, že predseda jednej z koaličných strán sa naoko stavia na zadné, nič neznamená, pretože z princípu to nebude on, kto by rozbil druhú vládu, v ktorej bol. Navyše dlho odopieraná moc chutí náramne všetkým, čo sú teraz s kormidelníkom na palube…

A tak nebezpečná ústavná väčšina v parlamente ďalej valcuje právo a demokraciu v skrátených legislatívnych konaniach, držiac ľudí v núdzovom stave na uzde. Teda aspoň si to vládna koalícia na čele s neschopným premiérom schopným všetkého myslí.  Preto sa nikto z nich neodváži otvorene povedať, že kráľ je nahý a treba ho vymeniť. 

Opozícia na to, aby odvolala premiéra a celú vládu, má zúfalo málo hlasov. Tadiaľto k zmene tohto pomaly už neudržateľného stavu reálna cesta nevedie, nie je ňou ani revolta ulice. Jediné ústavne čisté riešenie tejto situácie predstavuje referendum o skrátení volebného obdobia tejto vládnej garnitúry a predčasné voľby, pretože aktuálna vláda ani parlament sa sami nerozpustia.

Dá sa očakávať, že mienkotvorné (mainstreamové) médiá budú skryte alebo aj otvorene kryť chrbát tejto vládnej koalícii dovtedy, pokiaľ to bude možné a nestane sa niečo fatálne.  Spolu s koaličnými politikmi budú šíriť medzi ľuďmi strach z návratu starých časov, teda súčasnej opozície späť k moci, lebo tá vraj chce zahladiť stopy po zločinoch z minulosti. Na druhej strane dnes už mnoho ľudí sleduje aj menšinové (alternatívne) médiá (hanlivo označované provládnymi stúpencami za konšpiračné), takže je možné vytvoriť si vlastný názor na vec a  komplexnejšie vyhodnotiť postoje politikov, kto z nich naozaj rieši ich problémy a kto hrá v prvom rade na seba.

Faktom je, že počas koronakrízy sme sa všetci (aj politici) niekam posunuli  Či sa to niekomu páči alebo nie, asi treba nanovo rozdať politické karty tak, aby sa k moci dostal zdravý rozum. Slováci predsa nie sú hlúpy národ. Nikto zo súčasných politikov nie je nepopísaný list papiera, každý tu zanechal po sebe už nejakú nezmazateľnú stopu a prejavil sa najmä v krízových časoch. Nech riadia tento štát ľudia, ktorí na to majú a ktorým dôveruje väčšina národa.

Politickú krízu tu zažívame minimálne od roku 2018 – po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tá obnažila vážne morálne problémy našej spoločnosti a  výrazným spôsobom ovplyvnila aj minuloročné parlamentné voľby. Tie predčasné môže vo veľkej miere ovplyvniť  strata dôvery občanov v schopnosti súčasných vládnych politikov a (ne)vysporiadanie sa s pandémiou koronavírusu (možno aj smrť generála Milana Lučanského).

Ak sa má niečo zmeniť na Slovensku,  výmena vládnej garnitúry je cesta von z tohto začarovaného kruhu, aj napriek existujúcim právnym či politickým rizikám. Inak budeme prešľapovať na mieste  a vybíjať si zlosť na sociálnych sieťach medzi sebou . Platí, že kto nemá schopnosť riadiť veľkú loď na rozbúrenom mori, nech ide od kormidla, lebo stroskotáme všetci na palube i v podpalubí. Alebo ako hovorí môj priateľ: „Pozor na neschopných, sú schopní všetkého!“  

Nájdu sa medzi nami takí, ktorí budú namietať, že toto je celoslovenský problém a netýka sa priamo Banskej Bystrice. Iba zdanlivo.  Vedzte, že všetci sme do toho namočení rovnako a dôsledky chaotickej politiky tých hore znášame my dole. Najbližšie sa o tom možno presvedčíme pri nezmyselnom celoplošnom testovaní, ktorá premiér na nás chystá, hoci vedenie nášho mesta aj s odborníkmi má iné, omnoho rozumnejšie riešenie…