Sociálne služby pre obyvateľov, ktorí sú na ne odkázaní, sú dôležitou súčasťou sociálnej politiky štátu i samospráv. Tá v praktickej rovine určuje kvalitu života u ľudí, ktorí sa bez nej nezaobídu, inak by sa dostali na úplný okraj spoločnosti. To sa týka najmä seniorov a ťažko zdravotne postihnutých ľudí.

Mgr. Denisa Nincová

Bola riaditeľkou Domova sociálnych služieb Slatinka v Lučenci. Po regionálnych voľbách v roku 2018 sa stala riaditeľkou Odboru sociálnych služieb a zdravotníctva na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.

Banskobystrický kraj dlhodobo zápasí s nedostatočnou kapacitou zariadení sociálnych služieb. Jedným z riešení by mohli byť rekonštrukcie prebytočných budov samospráv, v partnerstve VÚC a obec. Veľmi silnou potrebou sa ukazuje zriaďovanie štandardných zariadení sociálnych služieb, ktoré budú dostupné aj nízkopríjmovým skupinám klientov.

Ako sama hovorí, pracovať s ľuďmi, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí, ju ovplyvnila jej rodina. V nej žila aj starká pripútaná na invalidný vozík. Všetci si navzájom pomáhali a tento model spolužitia človeka so zdravotným postihnutím s ostatnými členmi rodiny v domácom prostredí sa jej od detstva zdal prirodzený. Neskôr, keď začala pracovať v sociálnom zariadení pre zdravotne postihnutých ľudí, často túto svoju skúsenosť konfrontovala s tým, čo videla a prežívala doma v rodine.

Svoje praktické skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb obyvateľom nášho kraja v DSS Slatinka teraz uplatňuje v riadiacej funkcii verejnej správy. Keďže riešenie sociálnych problémov ľudí je veľkou témou na celom Slovensku, s Denisou Nincovou (1972) sme sa porozprávali o aktuálnej situácii v BBSK.

Čo to znamená, keď sa povie sociálna služba?

Sociálne služby tak ako ich poznáme dnes sa vyvinuli z potreby pomáhať ľuďom v núdzi. Historicky sa táto charitatívna pomoc profesionalizovala a dnes hovoríme o systéme veľmi rôznorodých služieb, ktoré majú ľuďom pomôcť zvládať náročné životné situácie.

Zjednodušene môžeme povedať, že systém sociálnych služieb v sebe zahŕňa rôzne preventívne programy, podporné a terénne sociálne služby, ako je napríklad opatrovateľská služba  alebo podpora samostatného bývania. Potom sú to ambulantné a pobytové sociálne služby. 

Ako vyzerá aktuálna sociálna situácia obyvateľov BBSK?

Toto je veľmi široká otázka. Z pohľadu sociálnej práce sa sociálne služby zameriavajú na tri veľké skupiny obyvateľstva, sú to seniori, ľudia so zdravotným postihnutím a ľudia, ktorí sa ocitnú v krízovej situácii. Čiže na ľudí, ktorí sa v dôsledku nepriaznivej sociálnej situácie ocitli v núdzi alebo v životnej situácii, v ktorej si nedokážu pomôcť vlastnými silami.

BBSK patrí medzi najrýchlejšie starnúce kraje na Slovensku a starnutie sa prejavuje vo zvyšovaní dopytu po sociálnych službách pre seniorov. Zriaďovanie zariadení pre seniorov je v originálnej kompetencii obcí. V BBSK je miestna samospráva veľmi rozdrobená, máme až 506 obcí, z ktorých 406 má menej ako 1000 obyvateľov. Malé obce nemajú finančné ani personálne kapacity na to, aby sa o svojich seniorov postarali. V niektorých lokalitách kraja sú vysoko zastúpené marginalizované komunity. Ešte stále máme lokality, kde je relatívne vysoká nezamestnanosť.

Nedostatok pracovných miest spôsobuje odchod ľudí v produktívnom veku za prácou mimo regiónu, čo spôsobuje vyľudňovanie týchto lokalít. Toto všetko spojené s nedostatkom nízkonákladového bývania spôsobuje, že veľa ľudí sa dostáva do krízovej situácie, ktorú je potrebné riešiť pomocou sociálnych služieb.

Aký je rozdiel medzi verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb? 

Verejnými poskytovateľmi sú zariadenia zriadené samosprávnym krajom alebo obcami, neverejnými poskytovateľmi sú zariadenia, ktoré zriaďujú neziskové organizácie. Čo sa týka požiadaviek na kvalitu, odbornosť či personálne zabezpečenie, všetky zariadenia bez ohľadu na to či sú verejné alebo neverejné musia plniť rovnaké podmienky, ktoré sú stanovené v legislatíve. Verejní a neverejní poskytovatelia sú financovaní z iných zdrojov.  

Zariadenia, ktoré zriaďujú samosprávne kraje sú v plnej výške financované z rozpočtu kraja. Zariadeniam, ktoré zriaďujú obce prispieva štát príspevkom na odkázanosť. Zariadenia zriadené neziskovými organizáciami sú financované viaczdrojovo – príspevkom na odkázanosť, ktorý poskytuje ministerstvo a príspevkom na prevádzku, ktorý im poskytuje samosprávny kraj v prípade, ak ide zariadenia, ktoré sú v jeho originálnej kompetencii.

Čiže na zariadenia v ktorých sa poskytujú služby občanom so zdravotným postihnutím, alebo občanom v krízovej situácii. Ak neverejný poskytovateľ poskytuje služby seniorom, tak by mu príspevok na prevádzku mala poskytnúť obec.

Má kraj dostatok zariadení sociálnych služieb na svojom území, koľko ich je  v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK pre seniorov a zdravotne postihnutých?

V kraji je nedostatok sociálnych služieb, a to nie len pobytových, čiže tých ktoré sú poskytované v zariadeniach. Absentujú najmä podporné služby, ktoré sa poskytujú v prirodzenom prostredí. Z 506 obcí v kraji len 133 z nich poskytuje domácu opatrovateľskú službu. V celom kraji sú len dvaja poskytovatelia včasnej intervencie, jeden poskytovateľ sociálnej služby podpory samostatného bývania.

V rámci kraji máme nedostatok služieb pre seniorov aj napriek tomu, že BBSK nad rámec svojich originálnych kompetencií zriaďuje aj Zariadenia pre seniorov. BBSK zriaďuje 28 zariadení sociálnych služieb, pre seniorov, občanov so zdravotným postihnutím a núdzové bývania pre občanov v krízovej situácii.

Sú pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb dostatočne mzdovo ohodnotení?

Na túto otázku neexistuje objektívna odpoveď. V porovnaní s inými odvetviami a výškou životnej úrovne na Slovensku môžeme povedať, že mzdové ohodnotenie v zariadeniach sociálnych služieb je ešte stále nízke. Zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb sú odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Platy sa zvyšovali v roku 2019 o 10 % a v roku 2020 sa budú taktiež zvyšovať o ďalších 10 percent.

Ako funguje spolupráca VÚC s miestnymi samosprávami v oblasti poskytovania sociálnych služieb obyvateľom?

Rôzne. Niektoré miestne samosprávy sociálne služby občanom vôbec neriešia a niektoré sa v tejto oblasti správajú veľmi zodpovedne ako napríklad mesto Banská Bystrica, ktoré má celú škálu sociálnych služieb, ale aj niektoré menšie mestá a obce, ktoré si zriadili vlastné zariadenia pre seniorov ako je napríklad Fiľakovo, Janova Lehota, Očová alebo Prenčov. Žiaľ, väčšina okresných miest sa ešte stále spolieha na to, že samosprávy kraj za nich poskytnutie služieb seniorom vyrieši.

Nepociťujete problém so zdravotnou starostlivosťou o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, keď napríklad v krajskom meste v Rooseveltovej nemocnici už roky chýba špecializované geriatrické oddelenie?

Problémom nie je len absencia špecializovaného geriatrického oddelenia. Tu sa krátkodobo riešia len akútne zdravotné stavy. Chýbajú nám lôžka dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Na Slovensku sa už niekoľko rokov pripravuje zákon o dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorého by sa spojila zdravotná a sociálna starostlivosť pre občanov.

Darí sa Vám zriaďovať štandardné zariadenia sociálnych služieb s čo najnižším povinným doplatkom pre nízkopríjmovú skupinu klientov.

Zákon o sociálnych službách nepozná zariadenia, ktoré by boli určené nízkopríjmovým občanom. Všetky zariadenia musia spĺňať zákonom stanovené štandardy. Zákon určuje ochranu príjmu občana, tak že po zaplatení úhrady za služby musí občanovi ostať pri poskytovaní celoročných služieb 25 % sumy životného minima, pri poskytovaní týždenných sociálnych služieb 60 % sumy životného minima a pri poskytovaní ambulantných sociálnych služieb je to najmenej suma životného minima.

Občania s nízkymi príjmami vyhľadávajú sociálne služby zriadené verejnými poskytovateľmi, pretože títo majú viacej možností vykryť rozdiel medzi cenou služby a možnosťami spolufinancovania zo strany klienta z rozpočtu obce alebo kraja.

Za predchádzajúceho župana sa stopli financie z eurofondov na obnovu a rekonštrukciu domovov sociálnych služieb, ako ste sa s tým vyrovnali Vy osobne ešte v pozícii riaditeľky DSS Slatinka a teraz na Úrade BBSK s novým županom?

Áno, Domov sociálnych služieb Slatinka v Lučenci mal pred nástupom župana Kotlebu podpísanú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z eurofondov na rekonštrukciu zariadenia a ukončenie jeho transformácie na komunitné sociálne služby. Počas tých štyroch rokoch sme sa snažili diskutovať a presviedča bývalé vedenie o tom, že ide o dôležitý projekt, ktorý zvýši kvalitu poskytovaných služieb.

Neboli sme úspešní a boli sme nútení čakať na zmenu vedenia BBSK. Po nástupe nového župana na úrad BBSK sme projekt opätovne podali a je úspešný. Domov Slatinka má podpísanú zmluvu na finančný príspevok z eurofondov na sumu 2,4 milióna eur.

Vaše zariadenie bolo súčasťou projektu Transformácia zariadení sociálnych služieb s cieľom pracovnej a sociálnej integrácie ich obyvateľov. Čo  to predstavuje v praxi?

V praxi ide o poskytovanie sociálnych služieb v súlade s dohovorom o právach ľudí so zdravotným postihnutím, čo zjednodušene znamená poskytovanie služieb, tak aby klienti zariadenia mohli využívať všetky bežné služby v komunite vrátane vzdelávacích, zdravotníckych služieb, služieb trhu práce, možností nájsť si primerané zamestnanie a podobne.

Deinštitucionalizácia na jednej strane hovorí o transformácii pobytových, inštitucionálnych služieb na služby rodinného typu, čím sa pre ľudí so zdravotným postihnutím zabezpečí dôstojné bývanie, ktoré je začlenené v komunite mesta a zároveň sa vytvárajú podmienky na to, aby aj ľudia so zdravotným postihnutím mohli byť pre spoločnosť užitoční. 

Darí sa Vám meniť prístup k ľuďom so zdravotným znevýhodnením tak, abysa čo možno najviac vyrovnali so svojím životným hendikepom?

V tejto oblasti na Slovensku za posledné roky síce pomaly, ale predsa len nastal nejaký pokrok. Dnes už deti so zdravotným postihnutím môžu chodiť do škôl. Ešte pred niekoľkými rokmi to nebola samozrejmosť. Dnes už hovoríme o dôležitosti včasnej intervencie, máme fungujúce rodičovské skupiny, ktoré obhajujú práva detí so špecifickými potrebami.

Máme prvé lastovičky, organizácie ktoré poskytujú podporné sociálne služby, ako je napríklad podpora samostatného bývania, ktorá pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím žiť s podporu v svojej vlastnej domácnosti. Zmeny sa dejú stále pomaly, ale je potešujúce, že sa dejú. 

Čo by sa podľa Vás malo v oblasti sociálnych služieb zlepšiť tak, aby sa zlepšila ich kvalita a dostupnosť pre odkázaných ľudí?

Na to neexistuje jednoduchá odpoveď, dôvodov prečo systém sociálnych služieb nefunguje je viacero, jedným z nich sú zle rozdelené kompetencie medzi lokálnu a regionálnu samosprávu, nedostatok financií najmä na úrovni malých obcí, ktoré zo svojich rozpočtov nie sú schopné financovať sociálne služby.

Ďakujeme za rozhovor.