Vzhľadom na to, že sme poskytli priestor pre celé znenie Otvoreného listu Spolku architektov Slovenska, na žiadosť uverejňujeme aj odpoveď Ing. arch. Mariana Šovčíka, CSc. Konateľa spoločnosti AMŠ Partners, s.r.o. na Otvorený list Prezídia architektov spolku Slovenska zodpovedným autoritám v prípade pripravovanej výstavby na Banskobystrickej kalvárii v plnom znení.

Znenie odpovede:

Vážení priatelia,

poznanie je v prvom rade pravda. A preto považujem za dôležité, v súvislosti s rozsiahlou dezinformáciou, ohľadne Kalvárie v Banskej Bystrici, „uviesť veci na pravú mieru“.

Odporcovia II. etapy výstavby na Kalvárskej hore Urpín, na čele s PhDr. Klárou Kubíčkovou a Ing. arch. Jozefom Frtúsom, zdôrazňujú len postavenie 4 rezidenčných víl. Ostatné duchovné a sociálne aktivity, sú zámerne zamlčované. Narábajú s množstvom neprávd a poloprávd, ktoré zavádzajú nielen banskobystrickú verejnosť.

Hlavným investičným zámerom Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica na svojom súkromnom pozemku nie je dnešná vyfabrikovaná „kauza“ pod názvom „Vilková štvrť na Kalvárii“, ale vybudovanie Duchovnej správy Urpín, s cieľom zachovania Kalvárie ako silného votívneho miesta s rešpektovaním jeho výrazného krajinno-urbanistického prvku. Takto je celý zámer prezentovaný a spracovaný v žiadosti o vydanie územného rozhodnutia. Je až zarážajúce, že nikto neoperuje názvom Duchovná správa Urpín, pod ktorým sa investičný zámer od začiatku pripravuje.

Prvá etapa výstavby sa začala v roku 2006 a spočívala, na podnet biskupa Rudolfa Baláža, v rekonštrukcii Kalvárie a jej Kostolíka Svätého kríža, s Krížovou cestou s prístupovou cestou, realizáciou novostavby Kláštora Sv. Terézie Benedikty, ktorá symbolizuje silu odpustenia. Autorom 1. etapy výstavby je Ing. arch. Jozef Frtús.

Na druhú etapu v roku 2007 investor vypísal vyzvanú urbanisticko-architektonickú súťaž. Oslovil 4 kolektívy (2 z Banskej Bystrice a 2 z Bratislavy). Súťažné návrhy odovzdali 4 autorské kolektívy, medzi nimi aj Ing. arch. Jozef Frtús.

Hlavným cieľom riešenia urbanisticko-architektonickej súťaže bolo získať podklad, na základe ktorého bude možné usmerňovať ďalšie využitie a rozvoj územia Kalvárskej hory v rámci územného konania v zmysle územnoplánovacej dokumentácie. Súťažné podmienky jasne definovali snahu o investičný zámer v prostredí úpätia Kalvárskej hory, konkrétne aj požiadavku na „uplatnenie atraktívnej formy bývania v novom komplexe…“.

Preto informácie, že „po ukončení rekonštrukcie I. etapy“ … „ pod vplyvom rôznych developerských skupín začali silnieť a prevažovať názory a tlaky zo strany investora na komerčné využitie územia formou predaja pozemkov pre súkromných vlastníkov“, nie sú pravdivé.

Zdôrazňujem, že žiaden z návrhov nebol zo súťaže vylúčený pre nesplnenie súťažných podmienok. Za víťaza bol porotou vyhlásený návrh, ktorého autormi je Ing. arch. Marian Šovčík, CSc. a Ing. arch. Pavel Záriš aj preto, že sme najšetrnejšie riešili práve túto požiadavku súťaže. Proti jej výsledkom sa nikto neodvolal.

Ako podklad pre súťaž bol použitý Územný plán CMZ Banská Bystrica, Zmeny a doplnky Národná ulica – Urpín (ÚHA, Banská Bystrica, 1978). Predmetom priameho riešenia bola len tá časť Kalvárskej hory Urpín, ktorá je vlastníctvom Rímsko-katolíckej cirkvi.

Na základe výsledkov súťaže, vlastník pozemkov, Rímsko-katolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, zaslal na MsÚ Banská Bystrica, odboru rozvoja a výstavby žiadosť o súhlasné stanovisko s vypracovaním zmien (týkali sa rozšírenia urbanizovaného územia na Kalvárii) k Územnému plánu Aglomerácie Banská Bystrica, Návrh zmien a doplnkov V. etapa, schválený Uznesením č. 116/1999-MsZ zo dňa 2.12.1999.

Po kladne vybavenej žiadosti sme v apríli 2008 vypracovali dokumentáciu pod názvom ÚPN aglomerácie Banská Bystrica, Zmeny a doplnky etapa XXX. Lokalita č. 166 Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou. Jednalo sa stále o pozemky vo vlastníctve Rímsko-katolíckej cirkvi. Tento materiál však nebol predložený na schválenie MsZ, v dôsledku sporného výkladu ohľadne ochranného pásma pamiatkovej rezervácie.

Pokračovali sme preto na vypracovaní projektovej dokumentácie pre územné konanie podľa doteraz platného dokumentu, ktorým je Územný plán Aglomerácie Banská Bystrica, Návrh zmien a doplnkov V. etapa, schválený Uznesením č. 116/1999-MsZ zo dňa 2.12.1999. Tú sme odovzdali na pripomienkovanie v apríli 2009. Dňa 20.07.2009 zaslal MsÚ Banská Bystrica „Stanovisko k dokumentácii pre územné konanie Polyfunkčná zóna Pod Kalváriou, Banská Bystrica“ kde pre riešenú lokalitu vydal regulatívy, ktoré sme do projektovej dokumentácie nanovo zapracovali. Od tohto obdobia trvalo pripomienkové a schvaľovacie konanie na MsÚ do dňa 19.11.2009, kedy bolo ohlásené začatie územného konania, ktorého účastníkmi sú všetky dotknuté orgány na území mesta Banská Bystrica.

Druhá etapa sa teda začala pripravovať na parcelách, ktoré sú majetkom Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica, v súčasnosti využité a evidované ako pozemky lúk a pasienky trvalo porastené trávami, na základe regulérne vyhlásených výsledkov vyzvanej urbanisticko-architektonickej súťaže, so súhlasom Mesta Banská Bystrica, v súlade so schváleným Územným plánom aglomerácie – zmeny a doplnky V. etapa, v súlade s riešením všetkých pripomienok Mesta Banská Bystrica a dotknutých inštitúcií na území mesta a v súlade s verdiktom Krajského súdu v Bratislave o zrušení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie.

V projekte pre územné rozhodnutie, ktorý sme vypracovali a odovzdali na pripomienkovanie a schválenie je v súlade so všetkými spomínanými dokumentmi navrhnuté vybudovanie vyššej občianskej vybavenosti a to:

a/ Domu sv. Marty s celoslovenskou pôsobnosťou – ktorý má byť domovom pre dôstojné dožitie staroby kňazov . – Starať sa o starých ľudí, je najdôležitejšia podstata prejavu ľudskosti.

b/ Vzdelávacieho vyššieho inštitútu rodiny – Inštitút rodiny bol erigovaný dňa 21.11.2004 v Bratislave. Bol darom Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy pre Svätého Otca Jána Pavla II. pri príležitosti 26. výročia jeho pontifikátu a pri príležitosti prvého výročia jeho tretej návštevy na Slovensku. Hlavné ciele Inštitútu rodiny sú:
• obnovovať kresťanské rodiny podľa vzoru Svätej rodiny a v duchu náuky Jána Pavla II.;
• zapaľovať srdcia kňazov a laických spolupracovníkov, aby pochopili dôležitosť rodinnej pastorácie a pripravovali sa na ňu štúdiom teológie rodiny Jána Pavla II. a formáciou srdca;
• pomáhať rodinám pri zdravej kresťanskej výchove detí a pri evanjelizácii a katechizácii mládeže;
• vytvárať v rodinách „dom a školu spoločenstva“, aby sa šťastná kresťanská rodina stala nádejou pre súčasného človeka v Európe na začiatku tretieho tisícročia.

c/ Vytvorenie priestoru pre vzájomné pôsobenie základného princípu votívneho miesta s princípmi modernej architektúry – čo chápem ako spojenie historického tradičného kultového priestoru historickej Kalvárie, s realizáciou modernej architektúry a jej novými duchovnými funkciami, tak potrebnými pre súčasnú modernú pluralistickú spoločnosť.

d/ Uplatnenie atraktívnej formy bývania v polohách a celkoch rezidenčného úpätia Kalvárskej hory v 4 rezidenčných vilách. – Tento atribút investičného zámeru, je zneužívaný petičným výborom a médiami a označovaný ako developerské aktivity. Rezidenčné vily predstavujú symbol spojenia duchovného a svetského v súčasnej postmodernej spoločnosti. Pre naplnenie tejto úlohy preto vnímam snahu kresťanstva „porozumieť súčasnosti“ a pôsobiť v „skúsenosti“ dnešného človeka, hlavne mladého, v kontakte s dnešnou komplikovanou realitou. Všetky cielené aktivity na tomto území, sú zamerané na potrebu otvoriť tento priestor pre všetkých, bez rozdielu veku, vierovyznania, dať vzkriesenému historickému duchovnému odkazu, ktorý Kalvária nesie, súčasný nový a širší kresťanský rozmer a poslanie.

e/ Dotvorenie územia ikonami sv. patrónov Európy s dominantou sakrálneho objektu Božieho Milosrdenstva. – Celý tento zámer vnútorne chápem ako snahu Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstva Banská Bystrica, rozširovať posolstvo odkazu Jána Pavla II., ako odpoveď na potrebu nádeje v dnešnom svete. Rímskokatolícka cirkev považuje Božie Milosrdenstvo za dar určený na oslobodenie trpiaceho od bolesti a utrpenia. Múdrosť, veľkorysosť a ochota odpustiť sú sprievodné vlastnosti milosrdenstva a dávajú mu „božskú črtu“. … „Milosrdenstvo je ľudské nielen preto, že korunuje spravodlivosť, ale omnoho viac preto, lebo uznáva neduhy ľudskej prirodzenosti“.

Podľa Jána Pavla II. totalitné režimy, ktoré vládli v Európe v polovici XX. storočia, prispeli k tomu, že aj počet svätých na Východe a Západe Európy vzrástol. „Oni doplnili svojím mučeníctvom vykupiteľské svedectvo Krista a zároveň sú „základom nového sveta, novej Európy a novej civilizácie“.(In: Ján Pavol II. Prekročiť prah nádeje, s. 158.)

Preto dotvorenie priestoru územia Kalvárie sochami sv. mučeníkov považujem za silné umocnenie významu kresťanstva ako ručiteľa slobody a ľudskej dôstojnosti.

Výroky odporcov výstavby, ktorí sa obmedzili na mediálne bojové útoky a spolu s teologickými sebavedomými moralistami, označujú celý proces za devastáciu, považujem za vášne, ktoré síce majú byť vypočuté, ale nie som zaviazaný sa nimi riadiť. Glorifikujú a zveličujú ekologický aspekt prírodného prostredia nielen na Urpíne, čím vytvárajúc nový fundamentalizmus a nespravodlivú totalitu, nerešpektujúc právo pre nové a hlbšie usporiadanie záležitostí človeka v tomto priestore.

Vo svojej snahe, živiť dojem nekalého a protizákonného konania, zabúdajú okrem iného aj na jedno zo základných ľudských práv, a to právo na súkromné vlastníctvo a možnosť nakladania s ním, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A v tomto konkrétnom prípade aj na Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne dňa 24. novembra 2000.

Aktéri petičnej akcie hovoria o „utajovaní, zavádzaní a neinformovanosti verejnosti „. Vyslovujem s týmto tvrdením zásadný nesúhlas, pretože celý proces schvaľovania prebiehal v súlade s legislatívou. Som zástancom slobodnej tvorby a slobodnej diskusie a rozhodnutí a informovanosti v spoločnosti, medzi všetkými skupinami obyvateľstva. Musia sa však uznávať argumenty, a nie ohováranie, demagógia, zavádzanie, škandalizovanie, kriminalizovanie a nerešpektovanie právnych rozhodnutí. Na druhej strane, nemôžem diskutovať s niekým, kto hneď na začiatku vysloví svoj zásadný nesúhlas. Niet potom o čom diskutovať.

Nepravdivým je aj názor, že „Kalvária je národnou kultúrnou pamiatkou“. Pod takéto označenie spadá jedine Kostolík Svätého kríža. Nový investičný zámer sa má realizovať v bočnom priestore Kalvárie, mimo zásahov do Krížovej cesty a chránenej lipovej aleje, na pozemkoch, ktoré sú evidované ako lúky a pasienky trvalo porastené trávami.

Prostredníctvom Vášho Otvoreného listu sme boli vyzvaní rešpektovať Etický poriadok Slovenskej komory architektov:
článok 3 písm. a/ zachovávať, rozvíjať a vážiť si hodnotový systém spoločnosti, prírodné a kultúrne dedičstvo spoločnosti v ktorej pracujem a
článok 5 písm. c/ neprijať zákazku, ktorá je v zjavnom rozpore so zákonom, s verejným záujmom alebo výrazne ohrozuje kultúrne alebo prírodne hodnoty alebo za takúto označila Komora vo svojom stanovisku.

Ako som správne pochopil, zámery Rímskokatolíckej cirkvi, vybudovať Duchovnú správu Urpín, sú označované za protispoločenské, v rozpore so zákonom a s verejným záujmom a naše aktivity, ako autorov projektu, ničia hodnotový systém slovenskej spoločnosti, jej prírodné a kultúrne dedičstvo. Žiadam Spolok slovenských architektov, aby konkretizovali svoje verejné obvinenie tak závažného charakteru. Domnievam sa totiž, že som na objektívne posúdenie dostatočne široko objasnil svoje pohnútky.

V Etickom poriadku Slovenskej komory architektov je totiž aj článok 3 písm. b/, v ktorom sa hovorí: Architekt „vykonáva svoju profesiu tak, aby prispel k zlepšeniu podmienok ľudského života, životného prostredia a bývania …..“.

Vybudovanie Duchovnej správy Urpín v Banskej Bystrici považujem za jedinečný úmysel, hodný širokého obdivu a celoslovenskej a celospoločenskej podpory. Jeho ideovým základom je podaná pomocná ruka Rímsko-katolíckej cirkvi pomáhať pri riešení zložitých problémov súčasnej spoločnosti.

K nádhernej okolitej prírode a krajine na Kalvárii, poskytujúcej pocit harmónie, slobody, nádeje a šťastia, pribudne ďalší ľudský rozmer a to – pomoc starým a chorým, pomoc mladým rodinám a ochota odpustiť.

Otvorene prehlasujem, že byť účastníkom pri zrode tohto diela je pre mňa česť, vysoko si túto šancu vážim. Som presvedčený, že zámer vybudovať na Kalvárii v Banskej Bystrici široké duchovné centrum, na počesť nespravodlivo umučených, popravených, trpiacich proti slobode a viere, je správna vec a v súlade s kresťanskými tradíciami, nielen historickej Kalvárie v Banskej Bystrici. Predstavuje novú šancou pre celé mesto, ktorá bude slúžiť spoločnému dobru pre všetkých jeho obyvateľov, bez ohľadu na vierovyznanie.

Výstavbu Duchovnej správy Urpín nepovažujem za dehonestáciu prírody a duchovna. Naopak, za povýšenie všetkých princípov a ako príspevok k celospoločenským kultúrnym hodnotám.

Na záver mi dovoľte, vysloviť zásadný nesúhlas s názorom v úvode Vášho listu, podľa ktorého sú zámery výstavby „Rímskokatolíckeho Biskupského úradu“ na zrekonštruovanej Kalvárii označené za „devastáciu“, a naopak, činnosť komunistického režimu, počas ktorého z Kalvárie ostali len burinou zarastené ruiny, za „neprimeranú pamiatkovú starostlivosť“.

Nie je pravdivé ani Vaše tvrdenie, že minulý „režim sa neodvážil tak razantne atakovať priestor“ Kalvárie. Veľa Banskobystričanov si totiž pamätá, že naprieč celým areálom Kalvárie bola v minulom období rozostavaná lanovka na Urpín, ktorá sa nedokončila len z finančných dôvodov.

Ing. arch. Marian Šovčík, CSc.
k o n a t e ľ