V decembri skončilo verejné pripomienkovanie zámeru výstavby štyroch rezidenčných viliek na banskobystrickej Kalvárii. Aj tento investičný zámer vyvolal v meste pod Urpínom diskusiu medzi Banskobystričanmi, najmä tými, ktorí sú citliví na urbanistické a stavebné zásah do historického územia nášho mesta.

Kalvária na Urpíne má svoju pohnutú históriu. Vznik prvých kaplniek Krížovej cesty spadá ešte do 17.storočia, kedy do Banskej Bystrice prišli pátri z rehole Spoločnosti Ježišovej, V roku 1710 postihol mesto mor. Tí, ktorí prežili, neskôr postavili vrcholovú Kaplnku Božieho hrobu ako kostolík s malým nádvorím a vysadili lipovú alej.

Pri oprave v rokoch 1902-3 pribudol na Kalvárii kamenný podstavec so železným krížom a plastiky ukrižovaného Krista s postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Éra komunizmu v 20. storočí znamenala postupnú devastáciu Kalvárie, z kaplniek boli zničené všetky plastiky a z nádvoria všetky sochy. Až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Rímskokatolícky farský úrad v spolupráci s mestom a Pamiatkovým úradom začali postupnú obnovu historickej Kalvárie. V roku 2008 mohol diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne otvoriť a požehnať zrekonštruovanú Kalváriu. Pri nej na úpätí Urpína pribudol nový kláštor, ktorý spravujú pátri z Rehole bosých karmelitánov. Autorom je banskobystrický architekt Jozef Frtús.

Banskobystričanov trochu prekvapil zámer tunajšieho Biskupstva na svojich pozemkoch pod novým kláštorom postaviť vilkovú štvrť. Biskupstvo navrhuje zmeniť doterajší charakter územia občianskej a kultúrnej vybavenosti, pietneho priestoru a parkovej zelene pod kláštorom aj o bývanie. Tým majú byť štyri vilky po päť bytov s maximálne tromi podlažiami, ktoré by mali rešpektovať pietny charakter miesta a zachovať panoramatický výhľad z mesta na prírodnú scenériu Kalvárie so siluetou Urpína. Problémom bolo pamiatkármi vyhlásené ochranné pásmo pamiatkovej rezervácie národnej kultúrnej pamiatky Kalvárie, voči ktorému sa odvolalo Biskupstvo i mesto a riešenie tak zostalo v rukách Ministerstva kultúry.

Podľa hovorkyne Biskupstva Zuzany Juhaniakovej nová výstavba nenaruší výhľady na Kalváriu, naopak, dôjde k zatraktívneniu tohto miesta a obývaný priestor s osvetlením ochráni kostolík na Kalvárii pred vandalmi. Cirkev nepovažuje rezidenčné vilky za svojvoľnú architektúru, ich tvar a osadenie nenaruší pietny charakter miesta. To si nemyslia niektorí bystrickí historici a architekti, ktorí sa obávajú výrazného zásahu do jedinečného urbanistického priestoru a jeho možného znehodnotenia plánovanou výstavbou viliek.

Všetky pripomienky k zámeru výstavby sa po skončení pripomienkového konania spracúvajú a vyhodnocujú. Majú tvoriť podklad k územnému konaniu, ktoré podlieha aj rozhodnutiu Krajského pamiatkového úradu. Jeho riaditeľ Miroslav Sura pripúšťa zmenu územného plánu, keďže ochranné pásmo predstavuje v praxi skôr usmernenú výstavbu. Otázkou zostáva, či k tomu bude postačovať úprava územného plánu z roku 2000, ktorá takúto výstavbu pripúšťala. Ak nie, ešte môžeme očakávať ďalší verejný občiansky spor v našom meste.