Na utorkovom MsZ doviedli súkromné školy boj o dotácie do víťazného konca. „Vojnu“ so štátom však ešte nevyhrali. Viac informácií prináša Miro Toman.

Od začiatku decembra čitateľov portálu Bystricoviny.sk informujeme o boji pedagógov a rodičov viac ako 7 tisíc žiakov banskobystrických súkromných škôl a školských zariadení na území mesta Banská Bystrica za rovnoprávne postavenie s mestskými a cirkevnými školami. Na utorkovom mestskom zastupiteľstve doviedli tento boj na území mesta pod Urpínom do víťazného konca. „Vojnu“ so štátom však ešte nevyhrali.

Ešte v predvečer zasadnutia mestského zastupiteľstva zastupiteľstva doručili zástupcovia súkromných škôl primátorovi mesta petíciu s 803 podpismi, ktorou žiadali slobodný výber školy a školského zriadenia vrátane rovnoprávnosti vo financovaní. Ich večerné rokovania so zástupcami mesta napokon priniesli kompromis, ktorý v utorok potvrdili poslanci jednoznačným odhlasovaním kompromisného návrhu VZN o určení dotácii pre školy a školské zariadenia v meste na budúci rok.

K pôvodnému návrhu rozdelenia určenej výšky podielových daní podľa zákonom stanovených koeficientov-na dotácie mestských škôl a školských zariadení 100% na žiaka, cirkevných 88% z tejto dotácie a 53% pre súkromné, sa dorovnala položka dotácie u súkromných škôl a školských zariadení na 63%. To zodpovedá pridelenému finančnému balíku z podielových daní na žiaka súkromných škôl v zmysle zákona, hoci to nie je úplne rovnocenné s ostatnými typmi škôl. Toto navýšenie sa pokryje z rezervy schváleného rozpočtu mesta na rok 2010.

Zriaďovatelia súkromných škôl prítomní na zastupiteľstve si vydýchli, lebo takto prežijú budúci rok bez toho, aby museli prepúšťať niektorých zamestnancov či zvyšovať školné, čo by mohlo ohroziť kvalitu vzdelávania na tomto type škôl. Z pôvodného návrhu vypadli aj ďalšie, podľa členov petičného výboru jednostranne zamerané opatrenia proti súkromným školám, takže možno povedať, že poslanci akceptovali všetky odôvodnené pripomienky zástupcov súkromných škôl.

Základný problém však spočíva v novele zákona č.523/2003 Z.z., ktorou sa stanovili koeficienty prerozdeľovania finančných prostriedkov na žiakov obecných a cirkevných škôl, ale na súkromné školy akoby zákonodarca pozabudol. Kompetenciu rozhodovať o výške dotácií pre jednotlivé typy škôl preniesol na mestá a obce, ktoré určujú výšku dotácií formou všeobecne záväzného nariadenia. Štát určil na dotácie výšku balíka z podielových daní, ktorých výber je však v čase krízy nižší. Preto stoja mestá, podobne ako stála aj Banská Bystrica, pred dilemou, či rozdeliť menší balík len podľa koeficientov zo zákona, t.j 100% na vlastné mestské, min. 88% majú garantované cirkevné a zvyšok zostane na súkromné, ktoré sa logicky cítia diskriminované.

V Košiciach poslanci na úkor mestského rozpočtu úplne zrovnoprávnili súkromné školy s ostatnými, v Bystrici ich dali aspoň do súladu so zákonom, ale na vlastné náklady mesta. Keby mala platiť úplná spravodlivosť, tak by všetci žiaci mali dostať úplne rovnakú výšku dotácie na hlavu, pretože sa nedelia na štátne a neštátne deti. To je však v tejto chvíli možno hudba budúcnosti.

Ešte niečo zaujalo na sympatickom a inteligentnom občianskom proteste zástupcov súkromných škôl v našom meste. Okrem toho, že to bol protest spontánny a takpovediac od srdca, nepotrebovali pedagógovia a rodičia dotknutých detí na dosiahnutie svojho cieľa sprostredkovateľa. Statočne a cieľavedomo to dokázali sami, pretože svojimi pádnymi argumentami presvedčili zástupcov mesta a v konečnom dôsledku aj poslancov mestského parlamentu. Ešte v nedávnej minulosti bolo v Banskej Bystrici zvykom, že takmer ku každému verejnému protestu skupiny občanov vznikala občianska iniciatíva riadená z pozadia profesionálnymi občianskymi aktivistami, ktorí popri tom často sledovali aj vlastné a pred verejnosťou skrývané ciele, presadzované niekedy až agresívnymi nátlakovými metódami (česť výnimkám). To si časom všimli aj médiá, ktoré spočiatku brali každý akčný verejný protest ako zaujímavú tému pre svojich čitateľov, divákov či poslucháčov. Treba sa pozrieť aj na to, čo bolo výsledkom takýchto „profesionálnych“ protestov a komu to napokon najviac poslúžilo. Ale o tom azda niekedy inokedy.

Zdá sa, že v tomto prípade došlo k určitému precedensu, ktorý môže naznačovať cestu vedúcu k otvorenej občianskej spoločnosti, v ktorej si dotknutá skupina občanov dokáže vlastnými silami vybojovať prijatie správneho a spravodlivého riešenia aj za cenu prijateľného kompromisu s miestnou alebo štátnou mocou. To je veľmi pozitívne zistenie 20 rokov po novembri ´89 a dobrá správa pre Slovensko z Banskej Bystrice.