Mnohí Banskobystričania si sľubujú od nového územného plánu mesta stanovenie jasných pravidiel hry pri ďalšej výstavbe na území Banskej Bystrice. Jeho koncept bude onedlho predmetom rokovania mestského zastupiteľstva. Ako sa však zdá, pohľady občanov a investorov na úlohu tohto základného územnoplánovacieho dokumentu v rozvoji mesta sú a zostanú odlišné.

Svedčí o tom nielen viac ako 500 pripomienok k predloženému konceptu územného plánu, ale aj reakcie občanov na nové investičné zámery. Tým zatiaľ posledným je návrh na umiestnenie výškovej stavby Centra služieb, obchodu a bývania Úsvit. Kým bratislavský investor chce maximálne využiť súkromný pozemok na vybudovanie 23-podlažnej výškovej budovy na Fončorde, obyvatelia bytových domov v okolitých uliciach podali námietky na stavebný úrad. Obávajú sa zatienenia svojich bytov, zhoršenia životného prostredia a skomplikovania dopravy. Investor je naopak presvedčený o tom, že moderná polyfunkčná budova nezaberie v pôdoryse veľa miesta, nezničí zeleň a zlepší služby v danom území.

Podobné reakcie v meste vyvoláva takmer každá nová stavba. Investor síce splní všetky technické normy, ale naruší status quo v danom území a znekľudní občanov bývajúcich v okolí plánovanej výstavby. Tí majú pocit, že takéto zahusťovanie priestoru im zhorší podmienky na bývanie a znehodnotí ich doterajšie životné prostredie.

Tieto negatívne emócie občanov následne vyvolávajú záujem médií a niektorých občianskych iniciatív viac ako samotný projekt. Pamätáme si ešte na občianske protesty proti radvanskej pumpe, mrakodrapu v komplexe Európa, športovému komplexu či hotelu pri Pamätníku SNP. Vie dnes niekto zodpovedne povedať, v čom boli alebo sú tieto projekty naozaj zlé?

Takmer každú plánovanú výstavbu novej polyfunkčnej budovy v meste sprevádza podobný scenár. Investor predloží svoj návrh v súlade s územným plánom mesta alebo žiada o zmeny a doplnky jeho častí. Po zverejnení zámeru investora nasledujú protesty dotknutých občanov často v réžii profesionálnych aktivistov, problém sa medializuje ako kauza a vytvára sa tlak na poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí napokon schvaľujú príslušnú investíciu z územného hľadiska v snahe zosúladiť verejný záujem so súkromným.

Akokoľvek podrobne vypracovaný územný plán však nemôže zostať v tomto dynamicky sa rozvíjajúcom svete nemennou dogmou. Vždy sa nájde niekto, kto prináša do mesta nové myšlienky a názory, ktoré sa v oblasti architektúry a urbanizmu konfrontujú s podmienkami a regulatívami územného plánu mesta. Ak sa v otvorenej a vecnej diskusii ukáže, že nový investičný zámer je dobrý pre mesto a nájde sa rozumný kompromis medzi verejným a súkromným záujmom, nemožno zavrhnúť ani odôvodnené zmeny a doplnky platného územného plánu pred či po schválení toho nového, aj keď jeho spracovateľom to spôsobuje určité koncepčné problémy .

Vývoj sa jednoducho zastaviť nedá. Asi by nebolo rozumné zastaviť akúkoľvek novú výstavbu do schválenia nového územného plánu, rovnako ako účelovo či skryte pustiť niektoré kontroverzné stavby ešte predtým, než budú platiť nové pravidlá hry.

Súčasná hospodárska kríza a núdza o prílev nových investícií do Banskej Bystrice nahráva skôr tomu, aby sme boli k investorom zhovievavejší. Samozrejme nie za každú cenu a na úkor určitej časti občanov. Konfliktom sa celkom vyhnúť nedá, ale dalo by sa im aspoň predchádzať. Obzvlášť keď v meste pod Urpínom nevládne práve najprívetivejší duch voči novým investorom, tých domácich z toho nevynímajúc. To si musí uvedomiť aj miestna samospráva pri rozhodovaní o smeroch a spôsoboch ďalšieho urbanistického rozvoja mesta.

Preto je dobre, ak sa každý investičný zámer včas zverejní a môže sa o ňom diskutovať. Ibaže nie v rovine citov a pocitov, ale vecne a argumentačne. Napokon aj stavebný zákon berie do úvahy iba oprávnené pripomienky účastníkov územného či stavebného konania.