Minulý týždeň vláda SR schválila aktualizáciu Vodného plánu Slovenska, ktorý zahŕňa manažment národnej časti správneho územia povodia Dunaja vrátane čiastkových povodí riek Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodva, Hornád, Bodrog, ako aj plán manažmentu správneho územia povodia Visly vymedzeného čiastkovým povodím riek Dunajec a Poprad.

Cieľom je komplexná ochrana vôd a dostatok kvalitnej vody pre obyvateľov

Rozsiahly vyše 200 – stranový dokument s viacerými prílohami, ktorého prvá verzia bola vypracovaná v roku 2009, vyhodnocuje predchádzajúce obdobie a na najbližších šesť rokov stanovuje opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Vodný plán Slovenska určuje rámcové úlohy na ochranu vôd a na vode závislých ekosystémov, ako aj na ich udržateľné a hospodárne využívanie. Dokument sa riadi Rámcovou smernicou EÚ o vode z roku 2000, ktorá zavádza spoločnú vodnú politiku členských štátov Únie.

Na základe prehodnotenia a aktualizácie prvého plánu manažmentu povodí hlavným cieľom tohto nového dokumentu je aktualizovať program opatrení zameraný na dosiahnutie environmentálnych cieľov Rámcovej smernice o vodách. Plány manažmentu povodí sa prehodnocujú a aktualizujú každých šesť rokov, sú podkladom na vypracovanie medzinárodných plánov povodí.

„Vodný plán Slovenska vytvára predpoklady pre komplexnú ochranu vôd a zabezpečenie dostatku vody pre pokrytie všetkých potrieb spoločnosti. Dobrá kvalita vody prispeje k zabezpečeniu zásobovania obyvateľstva zdravotne bezpečnou pitnou vodou, čo bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života a zdravie,“

uvádza Ministerstvo životného prostredia SR v predkladacej správe s tým, že o dosiahnutom pokroku v pláne opatrení podá správu Európskej komisii.

Slovensko na ceste k obnoviteľným zdrojom energie

Podľa Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR (MHSR 2007) v Slovenskej republike je najviac využívaným obnoviteľným zdrojom na výrobu elektriny s dlhoročnou tradíciou vodná energia, ktorá pokrýva vyše 98 % výroby z OZE. Využitie hydroenergetického potenciálu je 57 %, pre malé vodné elektrárne je to len na 25 %.

Vodná energia na Slovensku bude mať aj naďalej pomerne významný podiel na výrobe elektrickej energie z OZE tým, že sa budú modernizovať, rekonštruovať a budovať nové vodné elektrárne. Proti tomu vystúpili viaceré environmentálne organizácie s vodákmi a aktivistami, ale MŽP prostredia ich hromadnú pripomienku neakceptovalo.

Najviac peňazí, takmer 750 miliónov eur, je podľa materiálu potrebných na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie a čističiek odpadových vôd. Ďalších 420 miliónov eur sa odhaduje na protipovodňové opatrenia, asi 240 miliónov na ochranu vôd pred znečistením z poľnohospodárstva. Ochrana a starostlivosť o územia európskeho významu by si mali vyžiadať 150 miliónov eur, hydromorfologické opatrenia 94 miliónov eur a monitoring efektívneho využívania vody asi 70 miliónov eur.

Lepšie využitie hydroenergetického potenciálu našich riek

Podľa MŽP zvýšenie využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska pri výrobe elektrickej energie z OZE je v súlade s cieľmi vytýčenými v Stratégii energetickej bezpečnosti SR a ďalších relevantných dokumentoch.

Musí sa zabezpečiť výstavbou malých vodných elektrárni s výkonom do 10 MW, nakoľko lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú v súčasnosti už hydroenergeticky využívané, resp. v štádiu príprav a výstavby. To všetko pri súčasnom zohľadnení environmentálnych aspektov (so zameraním najmä na chránené územia NATURA 2000) a princípov trvalo udržateľného rozvoja.

Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR dokumentuje súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu (do roku 2013), navrhuje vhodné lokality pre jeho ďalšie využitie s výhľadom do roku 2030. Týka sa to aj povodia Hrona.