Túto aktualizovanú hamletovskú otázku nevdojak vyvolalo prijatie zákona na ochranu nefajčiarov v slovenskom parlamente, ktorý nedávno vstúpil do platnosti. Polovičaté riešenie totiž môžu byť niekedy horšie ako žiadne.

Iba ťažko si dokáže Banskobystričan vo zväčša historických priestoroch miestnych reštaurácií zmysluplne predstaviť zákonom predpísanú stavebnú úpravu oddeľujúcu fajčiarov od nefajčiarov. Ako sa s tým prakticky vyrovnávajú ich majitelia? Nehovoriac o tom, že v čase krízy zívajú naše reštaurácie skôr prázdnotou na rozdiel od krčiem a kaviarní, kde zákonodarca umožnil štamgastom pri popíjaní svojho obľúbeného nápoja fajčiť do roztrhania tela aj pri nefajčiaroch.

Asi bolo rozumnejšie zakázať fajčenie v týchto priestoroch úplne ako napríklad v Írsku. Tam si na to rýchlo zvykli a dodržiavajú to aj tuhí fajčiari, ktorí si zapália až mimo svojho obľúbeného pubu. A to Íri sú iní pôžitkári ako Slováci.

Faktom je, že pasívne fajčenie vdychovaním dymu z cigarety susedného fajčiara veľmi poškodzuje zdravie nefajčiarov. Mali by sme však hľadať také riešenie ich vzájomného spolužitia, ktoré skutočne ochráni nefajčiarov a zároveň obmedzí slobodu fajčiarov iba na nevyhnutnú úroveň. A nakoniec i preto, aby mohol niekto kompetentne kontrolovať dodržiavanie prijatého zákona, inak to bude iba ďalší výkrik do tmy.

Bez ohľadu na to, že spotrebná daň z predaja tabakových a alkoholických výrobkov je významným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, je prevencia lepšia ako účelové a lebo polovičaté riešenia obmedzujúce fajčenie vo verejných priestoroch alebo voľný predaj cigariet. Jedným z nich malo byť napríklad aj obmedzenie predaja cigariet v obchodoch s potravinami, ktoré si mali k tomuto účelu vytvoriť samostatný kútik s obsluhou. Navrhovateľ z NR SR si vtedy asi nevšimol, že cigarety sa predávajú pri pokladniach v špeciálne uzatvárateľných boxoch na rozdiel od alkoholu, ktorý je voľne prístupný v regáloch. Rovnako sa nepýtal ani obchodníkov, či majú toľko pracovníkov, ktorých môžu vyčleniť na predaj cigariet. Keď už, tak je asi lepšie zakázať predaj cigariet v potravinách celkom.

Aj také pofajčievanie na balkónoch bytoviek vie pri otvorených oknách v lete poriadne znepríjemniť život susedom-nefajčiarom, rovnako ako na autobusových zastávkach. Možno toto všetko nakoniec prinúti niektorých fajčiarov prestať s týmto pôžitkárskym zlozvykom, ktovie.

Ibaže keď už fajčenie na verejnosti riešiť nejakým zákonom, tak s nadhľadom a s citom. Veď aj fajčiari sú len ľudia. Zaujímalo by nás, aké sú vaše osobné skúsenosti s napĺňaním ducha tohto zákona v meste pod Urpínom?