Začína astronomická jeseň s jesennou rovnodennosťou

SPRÁVY
0 /

Astronomická jeseň sa u nás začne presne v nedeľu 23. septembra o 3:54 hod. , jesenná rovnodennosť na severnej pologuli nastane 22. septembra o 23:54 hod.  stredoeurópskeho letného času. Znamená to, že deň a noc trvajú rovnako dlho.

Príčina rovnodennosti

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej “preč od Slnka” a najmenej “presne k Slnku”. Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.

zemegula

Definície rovnodennosti

– jeden z dvoch okamihov za rok, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0° resp. 180°;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých obraz Slnka prechádza svetovým rovníkom;

– jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v nadhlavníku;

– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé – trvajú 12 hodín.

jesen15

Jesenná a jarná rovnodennosť

Rozlišujeme septembrovú –  jesennú rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 22. septembra a marcovú – jarnú rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 20. marca. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.

Termín “jesenná” resp. “jarná” rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jesenný alebo jarný bod.

MG_1640

Dôsledky rovnodennosti

V deň jesennej a jarnej a rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).

Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.

V deň jarnej rovnodennosti zasa na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.

jesen10

Tradície

Na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari sa jesenná rovnodennosť spája s menším množstvom ľudových pranostík. Toto obdobie má však takisto svoje čaro.

Prichádza čas babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu možno spozorovať ľahké pavučiny, ale aj biele chumáče z topoľov pripomínajúce páperie. Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti, stromy v záhradách ponúkajú posledné plody. Obdobie jesene svojím pokojom vraj symbolizuje vzťah matky a dcéry.

Je to zvyčajne čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny či obilniny.

Zdroj: (dem) a wikipedia, Foto: Mirka Chabadová ilustračné