Ako sme avizovali, v stredu popoludní sa v Cikkerovej sieni uskutočnila verejná prezentácia projektu ochrany intravilánu Banskej Bystrice pred povodňami. Medzi občanov prišli zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku a Mesta Banská Bystrica.

Posledné z krajských miest bez účinnej protipovodňovej ochrany

Na úvod prehovoril primátor mesta Ján Nosko:

„Sme posledným krajským mestom, ktoré nemá vyriešenú protipovodňovú ochranu intravilánu. Som rád, že prezentácia hotového projektu sa dostala do mestského zastupiteľstva a teraz aj medzi verejnosť. Určite sa nájdu medzi nami ľudia, ktorí budú mať na spôsob riešenia protipovodňovej ochrany mesta iné názory, ale o tom je diskusia. Projekt je podaný a schválený, v budúcnosti by sa veľmi ťažko opakovala takáto možnosť získať naň eurofondy. Bystričania a firmy na území mesta blízko Hrona si zaslúžia mať ochránený svoj majetok pred storočnou vodou, nehovoriac o nebezpečenstve života pri povodniach a to je kľúčové.“

Svoj príhovor ukončil banskobystrický primátor slovami:

„Zo strany mesta sa snažili poskytnúť vodohospodárom maximálnu súčinnosť počas celej prípravy projektu, zároveň sme pripomienkovali niektoré technické riešenia tak, aby projekt korešpondoval so zámermi mesta. Ide napríklad o výstavbu cyklotrás či rekreačné využitie niektorých častí pri Hrone. Myslím, že sa nám podarilo nájsť vhodný kompromis a teší ma. že po tom náročnom procese prípravných prác je už zabezpečené aj financovanie celého projektu z eurofondov.“

Projekt ochrany intravilánu mesta pred povodňami

Samotný projekt „Banská Bystrica – ochrana intravilánu pred povodňami“ predstavil Ing. Andrej Lipták z ŠVP š.p. OZ Banská Bystrica:

„O účinnej protipovodňovej ochrane mesta sa hovorí od roku 1974, kedy Banskú Bystricu postihla veľká povodeň. Až teraz sme sa dopracovali k finálnemu stavebnému riešeniu ochrany pred storočnou vodou. Celková stavba sa skladá zo 141 stavebných objektov, na ktoré bolo vydaných 19 právoplatných stavebných rozhodnutí. Investícia len do stavebnej časti projektu počíta s nákladom okolo 32 miliónov eur. Na základe vlani podanej žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Kvalita životného prostredia nám bola táto v máji tohto roku schválená. V súčasnosti beží verejná súťaž na dodávateľa stavebných prác, ktorej výsledky budú určujúce pre konečnú sumu celej investície.“

Stavebná časť realizácie projektu je rozdelená na štyri úseky, na ktoré priamo nadväzuje rekonštrukcia hrádze v časti mesta Majer, protipovodňové opatrenia v mestskej časti Iliaš – Radvaň a sklad mobilného hradenia v priemyselnom parku Šalková.

V úsekoch 1,2 a 3 sa rieši protipovodňová ochrana mesta v úseku Hrona od r. km 173,989 nad Radvanským mostom až po r. km 178,26484. Riešenie pozostáva z úpravy brehov a ochranných hrádzí, vybudovania nových nábrežných protipovodňových múrov, mobilného hradenia či spôsobu vypúšťania vnútorných vôd počas prechodu návrhovej povodne v koryte Hrona a jeho doterajšieho inundačného územia cez intravilán mesta Banská Bystrica.

V rámci vyvolaných investícií sa budú realizovať prekládky inžinierskych sietí, úprava terénu po výstavbe a sadové úpravy. Jediné územie inundácie v intraviláne mesta je ľavý breh Hrona a to: medzi ulicou 9. mája, od podjazdu pod železničným telesom smer príjazd na most až po breh pod Železničnou stanicou mesto v šírke až po teleso železničného násypu. S týmto územím, ako inundačným územím pre využitie prietočnej kapacity koryta sa počíta aj v tejto stavbe.

Ľavý a pravý breh rieky Hron, mimo toto inundačné územie je chránený navrhovanou stavbou z protipovodňových nábrežných múrov a k ním prislúchajúcich častí mobilnej protipovodňovej ochrany, nad hladinu návrhovej povodne 1,0 m.

Kvôli zabráneniu spätného vzdutia pravostranných prítokov Hrona – Malachovského potoka, Radvanského potoka a Tajovského potoka je v projekte vyriešené aj ich zaústenie, čím sa predíde vyliatiu vody na rýchlostnú cestu R1. Pravostranný prítok – Rudlovský potok je riešený zátvorným objektom a čerpacou stanicou, kde pri vyšších prietokoch ako Q 2roč. Rudlovského potoka sa objekt zahradí a vody sa začnú prečerpávať do Hrona.

Protipovodňová línia na 4. úseku – potoka Bystrica v r. km 175,380 je navrhnutá tak, aby spätné vzdutie od Hrona pri návrhovej povodni Q100 v Hrone a prietoky Bystrice v koryte Bystrice neboli preliate do chráneného územia. Pre Bystricu je bezpečnostné prevýšenie navrhnuté na výšku 1,5 m v celom úseku a pri zaústení Bystrice do Hrona až na 1,7 – 2,0 m. Pevná časť protipovodňovej ochrany, pokiaľ sa nenachádza v mieste ciest a chodníkov, je navrhnutá do úrovne hladiny pri návrhovom Q a viac.

V mieste priechodov pre chodcov, prechodov cestných komunikačných prepojení, vstupov do koryta a podobné sú otvory v nábrežnom múre hradené mobilnými prvkami protipovodňovej ochrany na plnú výšku od prahu hradenia, ktorý kopíruje súčasný terén komunikácií a chodníkov.

„Pri projektovaní protipovodňovej ochrany intravilánu mesta bola v plnej miere dodržaná platná legislatíva SR a technické normy. Pokiaľ sa nám podarí v dohľadnej dobe úspešne ukončiť verejné obstarávanie dodávateľa,  stavať by sa mohlo začať už koncom tohto roka, pričom dĺžku trvania výstavby odhadujeme na 28 mesiacov,“

uzavrel svoj výklad Ing. Lipták.

Rozporuplná diskusia

Do následnej diskusie sa zapájali najmä bystrickí aktivisti z tretieho sektora, ktorí vo väčšine zaplnili spočiatku poloprázdnu Cikkerovu sieň. Viacerí z nich namietali, že nemohli do projektu hovoriť v čase jeho prípravy a schvaľovania. To vyvrátil riaditeľ Odštepného závodu ŠVP Banská Bystrica Ing. Milan Žiak:

„Do celého povoľovacieho procesu, v ktorom sa k projektu vyjadrovali  architekti, pamiatkári a odborné inštitúcie mohli vstupovať aj občania a uplatniť si svoje pripomienky, keďže väčšina povolení išla verejnou vyhláškou. Tie buď boli príslušným stavebným úradom akceptované alebo nie. My sme do bodky naplnili legislatívu, projekt je aj v súlade s platným územným plánom mesta Banská Bystrica.“

Tieto slová môžeme potvrdiť aj my na portáli Bystricoviny.sk, pretože príprave celého projektu protipovodňovej ochrany intravilánu nášho mesta sa venujeme dlhé roky ešte od čias, keď sa uvažovalo s hydraulickým odvodňovacím tunelom popod Urpín. Kto chcel, informácie o projekte si našiel.

Pravidelne sme uverejňovali články o postupe príprav projektu až po finálne riešenie. Preto ak dnes niekto hovorí o nedostatku informácií k danej vodohospodárskej stavbe, tak asi tomu doposiaľ nevenoval pozornosť. Od aktivistov je to zrejme aj pokus zviditeľniť sa pred novembrovými komunálnymi voľbami na úkor samotnej životne dôležitej stavby pre Bystričanov.

V diskusii zaznela od aktivistov aj kritika na rozsiahly výrub stromov v tesnej blízkosti Hrona a údajne vysoké betónové múriky pozdĺž rieky, ktoré budú brániť voľnému prístupu k hladine. Trápne vyznela pripomienka, že podľa vizualizácie na prezentačných paneloch, ktorá slúži iba na grafické vyjadrenie princípu riešenia, sú vraj múriky vyššie ako uvádza projektant.

Riaditeľ Žiak vysvetlil, že na všetky výruby stromov brániacich v uskutočnení výstavby protipovodňových opatrení má investor úradný súhlas a každý vyrúbaný strom bude nahradený novým. Betónové múriky pozdĺž Hrona sú max. do výšky 1,2 metra a v prípade nebezpečenstva záplav sa na ne budú montovať mobilné steny. Nemali by byť veľkou prekážkou pre dospelých, aby sa cez ne dostali priamo k Hronu, naopak budú určitou ochranou pre deti. Ich vzhľad bol odsúhlasený s architektmi mesta.

Veľmi kontroverzne vystúpil v diskusii bývalý banskobystrický primátor Stanislav Míka, ktorý doslova zhodil celý projekt zo stola a emotívne obhajoval návrh viacúčelového tunela pod Urpín, ktorý však kvôli vysokým nákladom na výstavbu neschválila Európska únia. Útočil na prítomných vodohospodárov s tým, že on má patent na iné technické riešenie, o ktorom však nič konkrétne nepovedal.

Ing. Milan Žiak mu oponoval:

„Riešenie, ktoré sme predstavili, je jediné technicky a ekonomicky schodné aj pre EÚ. Vybudovaním systému protipovodňových opatrení sa zvýši ochrana a tým aj cena nehnuteľností predovšetkým v inundačnom území Hrona. Vysoké náklady na odvodňovací tunel pod Urpínom, ktorý bol dobrým technickým riešením, nespĺňali kritériá EÚ a boli v nepomere voči hodnote chráneného majetku.“

Protipovodňová ochrana mesta Banská Bystrica pôjde cez celý intravilán mesta na takmer šesťkilometrovom úsek po obidvoch brehoch Hrona. Vodohospodári napokon zvolili technické riešenie podobne ako v Bratislave. Popri Hrone sa vybudujú podzemné tesniace steny na povrchu s pevnými protipovodňovými múrikmi. V prípade vysokých prietokov alebo hrozbe povodne sa na tieto pevné časti  umiestni mobilné hradenie.

Očakáva sa, že podobný ráz diskusie sa zopakuje v pondelok 11. júna 2018 o 15:30 hod. vo Veľkej sieni Mestského úradu pri verejnej prezentácii pripravovanému projektu revitalizácie Mestského parku na Tajovského ulici. Dôležité je, že odborná verejnosť a drvivá väčšina laickej verejnosti prijíma navrhované riešenia v prospech rozvoja nášho mesta.