Koronavírus – pre mnohých ľudí zdravotný strašiak tejto doby, pre iných infekcia, ktorej sa netreba báť. Stalo sa akýmsi nepísaným pravidlom, že o tejto aktuálnej téme sa neodporúča verejne diskutovať a slobodne vyjadrovať svoje odlišné názory. Skúsme prelomiť túto umelú bariéru a dajme slovo dvom rozdielne vnímaným odborníkom na Slovensku a v Čechách.

Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc (60)

Je uznávaný slovenský vedec – odborník na tropickú medicínu a infektológiu, vysokoškolský pedagóg a lekár. Jeho odborné názory na koronavírus majú váhu a sú rešpektované odbornou aj laickou verejnosťou.

Najskôr si vypočujme názory profesora Krčméryho z mája 2020 v rozhovore s MUDr. Igorom Bukovským:

Aktuálne sme  pre Vás vybrali podstatnú časť rozhovoru profesora Krčméryho pre denník Pravda (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/564733-krcmery-koronavirus-je-zakernejsi-ako-chripka-sars-ci-mers/)  na tému druhej vlny šírenia koronavírusu a ochorenia COVID-19, ako v tejto situácii postupovať a dokedy potrvá:

Prečo je druhá vlna masívnejšia, ako bola prvá?

„Druhé vlny majú tri typy. Začali sme typom tlejúcej choroby (smolering disease) v lete, ktorý plynule prešiel do horšieho typu „second peak“, teda druhý vrchol. Ten môže byť vyšší ako prvý. Niektorí odborníci to nazývajú ako nová epidémia alebo nová epizóda epidémie, ale to je zbytočne akademická úvaha.

Takéto typy druhých vĺn, ktoré sú horšie ako prvá, vidíme v mnohých štátoch Európskej únie, ale aj napríklad v Singapure. Spôsobuje ich malý odstup tzv. epidemiologicky rizikových udalostí, resp. ich reťazením. Medzi každou takouto udalosťou majú byť 14 až 28 – dňové rozstupy. To sa však u nás nepodarilo zorganizovať a zreťazili sa začiatok futbalových líg, svadby a rodinné oslavy z prvej vlny, masový návrat z dovoleniek a po nich okamžitý nástup do základných a stredných škôl, otvorenie internátov, potom začiatok semestra na vysokých školách.

Reťazenie najmenej šiestich takýchto rizikových masových udalostí je hlavnou príčinou nárastu. Samozrejme, sú aj ďalšie príčiny, napríklad až do polovice septembra otvorenie hraníc s krajinami s vysokou incidenciou, teda výskytom infikovaných. Táto fáza druhej vlny má však oveľa menší vplyv, to je častejšie pre začiatky druhých vĺn, ktoré sú najmä importované, ako tzv. vnútorné reťazenie v auguste a septembri u nás doma.“

Vladimír Krčméry tvrdí, že vírus bude postupne mutovať k menej virulentnej a bezpríznakovej forme. Keď zomrie hostiteľ, zomrie aj vírus. Ochorenie COVID-19 je však zákerné.  Koronavírus sa šíri plíživo najmä u osôb do 60 rokov, často s minimálnymi príznakmi.

Pomerne nízka úmrtnosť na Slovensku  vedie k pocitu bezstarostnosti, bagatelizovaniu problémov či ľahostajnosti, čo pomáha vírusu k šíreniu a prežívaniu v populácii. V prípade Talianska, Španielska a Francúzska bola na jar mortalita 15 – percentná,  v druhej vlne nedosahuje ani polovicu a je bez  klasických príznakov. Z hľadiska šírenia vírusu je to však zákerné a mýli to ľudí, zároveň vírus takto prežíva v našej populácii.

Kedy môžeme očakávať vrchol druhej vlny? A kedy jej koniec?

„Tak ako sa dá predvídať trvanie prvej vlny v nadväznosti na opatrenia, dĺžka druhej vlny, respektíve novej vlny, je tiež takto predvídateľná. Prelomový bod bude kombinácia vakcíny s dôslednou disciplínou. Teda dodržiavanie odporúčaní WHO, ktoré zdôrazňuje aj naše ministerstvo zdravotníctva. Hovorí o R-O-R, čiže Rúška – Odstup – Ruky (dezinfekcia rúk).

Predpokladáme, že do konca roka bude v Európskej únii dostupná najmenej jedna vakcína. V Ruskej federácii a Číne už očkujú, v USA je už podaný spis na registráciu, voľby v Spojených štátoch by mohli urýchliť jej nástup do mesiaca. Budeme veľmi potrebovať pomoc médií a som rád, že väčšina väčších médií chápe, že potrebujeme čo najvyššiu zaočkovanosť.  Tak sa môže choroba stať sporadickou ako v Emirátoch, prípadne sa bude objavovať len v malých skupinách tzv. klastroch. Ďalšia dobrá nádej pramení z kórejskej vetvy MERS v Busane a SARS v Hongkongu, ktoré sa krátkymi, ale radikálnymi karanténami podarilo eliminovať úplne.“

Mali by sme zvažovať  home offices (prácu z domu). Vysoké školy prechádzajú na bezkontaktnú výučbu,  študenti uvoľnili internáty.  Tieto opatrenia znížili pohyb a kontakty ľudí v hromadnej doprave, čím sa zníži koncentrácia vnímavých a rizikových osôb. Vláda začala s celoplošnými opatreniami.

To je podľa Vladimíra Krčméryho správne a neohrozuje to ekonomiku. Úrady verejného zdravotníctva podľa vývoja situácie sprísňujú prijaté opatrenia. Dôležité je  zjednotiť sa aspoň na najbližších sto dní bez spochybňovania autorít. Deštrukcia odborníkov napomáha šíreniu epidémií.  Dôležitý  je aj vitamín D  kľúčový  ako jeden z podporovateľov imunity proti respiračným vírusom, tuberkulóze a mnohým iným respiračným ochoreniam najmä v týchto jesenných dňoch s kratšou dobou slnečného svitu.

Prečo je COVID-19 nebezpečnejší ako chrípka?

„Koronavírus je zákernejší, má vyššiu úmrtnosť. Stále je neznámy a stále nás prekvapuje. Chrípka má nižšiu mortalitu, lebo máme proti nej očkovaciu látku a klinicky sa začína skôr. Nie je dlho maskovaná, nakazení sú hneď chorí a môžu sa vďaka skorým príznakom sami rýchlejšie izolovať.

Chrípka je častejšie symptomatická, čiže viac pacientov má príznaky. Chrípka je starý známy nepriateľ, je čitateľnejšia, máme s ňou viac skúseností. Výnimkou je tzv. vtáčia chrípka, ktorá sa na človeka prenáša len v Juhovýchodnej Ázii, aj to len sporadicky. To je veľké šťastie, pretože mortalita je až 40-percentná. Naša chrípka v Európe má len 0,1 až 0,5-percentnú úmrtnosť. COVID-19 a chrípka majú spoločné to, že sú oveľa nebezpečnejšie pre seniorov, po 75. roku sa krivky mortality nebezpečne približujú. No zlé je, že nevieme veľa o možnej kombinácii oboch chorôb. Nepodceňujme túto potenciálne smrteľnú synergiu najmä u seniorov.“

Čo sa týka vývoja vakcíny, vo svete sú v tretej fáze najmenej dve vakcíny. Profesor Krčméry hovorí o Spojených štátoch, kde je tesne pred registráciou vakcína od koncernu Pfizer. V Európskej únii bude vakcína z dielne Oxford-Heidelberg-Soul cez Astra Zeneca dostupná zrejme na prelome rokov alebo na jar. Vakkcíny majú aj Rusko a Čína, ale nie sú o nich dostatočné informácie

Ako hovorí Vladimír Krčméry je paradoxné, že Čína, kde sa choroba začala, dopadla vďaka tvrdým a včasným opatreniam najlepšie. Tu očkujú len rizikové skupiny. V  Európe sú hlavnými problémami skepticizmus, dezinformácie a antivakcinačné aktivity. To môže pri dostupnosti vakcíny spôsobiť tlejúcu chorobu, obzvlášť pri nízkej zaočkovanosti. Možno bude stačiť jedna vakcína v dvoch dávkach, ale zatiaľ nevieme,  ako dlho potrvá získaná imunita.

MUDr. Soňa Peková. PhD. (46)

Populárna česká molekulárna genetička a virologička Soňa Peková (narodila sa v Prievidzi) mesiace s médiami nehovorila. Záujem, ktorý jej otvorené slová o epidémii koronavírusu ešte z marca 2020 vyvolala, ju celkom neteší.

Hoci v laboratóriu podrobne skúma tento vírus a denne testuje  množstvo ľudí, za svoje nekonformné názory sa stala zatracovanou osobou pre väčšinu epidemiológov, infektológov, ministra zdravotníctva či mainstreamové médiá, ale aj postrachom pre farmaceutické firmy vyvíjajúce vakcínu na chorobu COVID-19. Dokonca spolu s ďalšími osobami musí čeliť obvineniu z finančných machinácií počas minulých rokov.

Jej názory niektorí kritici dokonca označujú za šírenie konšpirácií. Akoby v demokratickom štáte nemohla prebiehať slobodná diskusia aj o koronavíruse. My si dovoľujeme zverejniť jej aktuálny video rozhovor pre spoločenský týždenník Reflex: