Po obnove vojnových hrobov v Majeri chce banskobystrická samospráva venovať zvýšenú pozornosť aj ďalším pietnym miestam. Pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania sa zameriame na Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke.

Obnova pamätníka v Kremničke

Táto stavba s architektúrou európskeho významu sa v roku 1963 stala národnou kultúrnou pamiatkou a už roky ľuďom pripomína krutú minulosť počtom obetí i charakterom popráv.

Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke je umeleckým dielom architekta Dušana Samuela Jurkoviča a patrí k významným pietnym miestam. Jeho súčasný stav si vyžaduje dôslednú opravu a areál celkovú údržbu. Potrebné je tiež vytvoriť ochranné pásmo, regulovať prerastené dreviny  a prístupový chodník vysadiť nízkou zeleňou.

V súlade so zákonom o vojnových hroboch preto mesto požiadalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o poskytnutie finančného príspevku na jeho obnovu. Mesto chce zachovať význam tohto diela s medzinárodným charakterom, a preto dalo vypracovať Zámer obnovy pamiatky.

„Pri obnove chceme dodržať pôvodný zámer architekta Dušana Jurkoviča. Revitalizovať by sa mal samotný objekt, ale aj jeho okolie,“

hovorí druhý zástupca primátora Milan Lichý.

Cieľom rekonštrukcie je predísť poškodeniu pamätníka, a preto bude celkový zámer zrealizovaný v niekoľkých etapách. Prvú etapu obnovy plánuje mesto odštartovať už v najbližších mesiacoch. V rámci nej by mala byť odstránená neplánovaná, nestabilná  a náletová zeleň. Ide o výrub približne 14 tují v areáli.

Mesto tiež chce, aby okolie pamätníka prešlo revitalizáciou, a následne plánuje vysadiť novú zeleň podľa pôvodného projektu. Vďaka tomu bude obnovená prvotná kompozícia a vizuálne vnímanie tohto významného architektonicko-výtvarného diela. V ďalších etapách plánuje samospráva obnoviť aleju a aktualizovať informačnú tabuľu o mená obetí.

Rekonštrukcia sa uskutoční v súlade s usmernením a rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Na riešení tejto problematiky však mesto spolupracuje aj s odbornými inštitúciami, s Fakultou záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Katedrou záhradnej a krajinnej architektúry, Okresným úradom v Banskej Bystrici, Oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP a Organizačným odborom, Záhradníckymi a rekreačnými službami mesta Banská Bystrica, spracovateľmi Zámeru obnovy pamätníka obetiam fašizmu, Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov či s historičkou umenia Klárou Kubičkovou.

Vyjadrenie Kláry Kubičkovej

V publikácii autorov Marcela Pecníka, Vladimíry Luptákovej a kol.  „Kremnička. Miesto života a pamäti“ v kapitole Pamätník obetiam fašizmu sa historička umenia Klára Kubičková vyjadruje nasledovne:

„Pyramidálny tvar kamenného trojuholníka je proporčne neobvykle prevýšený – ako ihla vpichnutá do oblohy. Jeho čelnú stranu ovláda trojica prekrytých krížov. V rámci ohrady nemala byť žiadna vysoká zeleň, iba fialový pamätník na zelenej horizontále trávnika a biele riečne kamene v obdĺžnikoch nad hrobmi. Na návrhu sú nakreslené dve smútočné vŕby, vysadené za ohradou.“

Ďalej pokračuje:

„Dnešná zeleň je náhodná a svojou výškou a hmotou skresľuje a zakrýva monumentalitu pamätníka. Dokazuje to aj fotografia pôvodného stavu z roku 1954. Pamätník by sa mal priblížiť znovu k tomu pomeru diela a okolitej zelene, ako to určil autor. Je to jeden z najvýraznejších prvkov jeho pôsobenia.“

Pamätník obetiam fašizmu

V tesnej blízkosti obce Kremnička sa počas SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5.novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo viac ako 450 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu a 53 Rómov, matiek i detí. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom: 

„Tu mĺkvo strážime rok slávny meruštvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou.

V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.