Čo so žulovým podstavcom po Leninovi na Námestí slobody?

SPRÁVY
19 /

Bystričania či návštevníci mesta už dlhé roky chodia okolo prázdneho podstavca na Námestí slobody, na ktorom do roku 1990 stála bronzová socha vodcu proletariátu V. I. Lenina. Tento priestor zostal nemou výčitkou na časy minulé a z času na čas  sa tu niečo udeje.

 Mimozemšťan na prázdnom podstavci

V minulých dňoch sa na podstavci objavila anonymná skulptúra „mimozemšťana“ obalená alobalom na konštrukcii, z ktorej vykúkala len ružová ruka s prstami do véčka. Okoloidúci nad tým zväčša nechápavo krútili hlavou. Nikto nevedel, kto túto anonymnú sochu na podstavec nainštaloval a čo má vyjadrovať. Nikto sa k tomuto takmer trojmetrovému „dielu“ ani nehlásil.

Mesto, ktorému patrí žulový podstavec, sa spolu s mestskou políciou snažilo zistiť, kto je vlastníkom sochy. Napokon skončila odinštalovaná na dvore mestského úradu. Až potom sa pred kamery TV Hronka postavil študent Akadémie umení, ktorý sa priznal, že ide o jeho semestrálnu prácu, ktorú prezentoval z recesie na prázdnom podstavci na Námestí slobody, keďže podľa neho ide o verejný priestor.

Pravdupovediac takáto prezentácie veľmi šťastná nie je, ani ako recesia. Umelecké stvárnenie verejného priestoru si vyžaduje omnoho viac, ako len nápad. A nemôže to byť inkognito, ale oficiálne, po dohode s majiteľom nehnuteľnosti a príslušnými inštitúciami, ktoré majú čo d toho hovoriť. Inak je to len výstrel do prázdna.

História žulového podstavca a bronzovej sochy Lenina

Leninove sochy stáli pred rokom 1989 prakticky v každom väčšom meste ako symbol socializmu. Pamätníci si možno spomenú aj na obrovský kosák s kladivom z nerezového plechu, ktorý bol osadený na Huštáku blízko cestného nadjazdu. Ten slúžil bezdomovcom ako dočasné bývanie, kým ho po novembri 1989 neodstránili a jeho oceľové diely skončili v zberných surovinách.

Pamätník V. I. Lenina v Banskej Bystrici sa zrodil na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia na banskobystrickom Stavoprojekte ako súčasť dotvorenia námestia pri Dome kultúry. Jeho autorom bol architekt Jozef Chrobák. Socha v nadživotnej veľkosti bola odliata z bronzu. Podstavec z červenej žuly dovezenej  z Ruska tvoria vyskladané vysokoleštené prvky predstavujúce v pôdoryse symboly socializmu. Tie sa osádzali do špeciálneho lôžka s originálnym škárovaním. Aj na vtedajšiu dobu to bola značná investícia.

Až prišla novembrová revolúcia v roku 1989 a padol socializmus. Z Československa odišli sovietske vojská a postupne sa z miest odstraňovali sochy vodcu svetového proletariátu aj so symbolmi socializmu. Začiatkom 90. rokov odstránili aj obrovskú bronzovú sochu Lenina v Banskej Bystrici a priestor pred ňou dostal symbolický názov Námestie slobody.

Socha mala podľa pamätníkov skončiť v areáli vtedajších Technických služieb mesta a potom akoby sa po nej zem zľahla. Na mieste zostal iba podstavec, ktorý už  už takmer 30 rokov odoláva zubu času. Z času na čas sa stáva miestom tréningu skaterov alebo stretnutí mladých ľudí, občas si na žulovom podstavci zgustnú sprejeri s nie celkom vydarenými grafickými výtvormi. V škárach žulových platní, z ktorých niektoré už praskli alebo zmizli, rastie  burina a nikto nevie, čo s tým.

 Pokusy s outdoorovým umením

Nezaujatého človeka po desaťročiach od novembra 1989 nevdojak napadne, či bolo múdre odstraňovať z našich námestí sochy – symboly našej komunistickej histórie a či radšej nemali symbolicky zostať na svojom mieste ako memento alebo recesia. To platí aj o banskobystrickom Leninovi, ktorý zmizol do nenávratna.

V roku 2012 prišlo združenia Outdoor Gallery s myšlienkou postupne osadiť na prázdny podstavec po Leninovi diela mladých sochárov. Najskôr to bola  dvojmetrová ležatá plastika „Špeka – Špekač“ z ružového vápenca od Mateja Rosmányho.

Vystriedala ju zvláštna drevená debna s názvom „Ukrytá socha“. Jej autorom bol český výtvarník Václav Magid s podtextom „Európou obchádza strašidlo…“

Keď následne na Námestí SNP vandali zničili outdoorové sochy „Humanoidov“ a „Mysliteľa“ českého umelca Michala Trpáka, v Banskej Bystrici bolo po výstavách pod holým nebom. Umelcov prestal zaujímať aj opustený žulový podstavec na Námestí slobody…

Až začiatkom augusta 2014 sa na žulovom podstavci objavilo  outdoorové dielo Martina Kochana „Chrasta“. Mala to byť letná atrakcia, ktorá napokon prečkala jeseň i celú zimu až do jari 2015, ale ľudí veľmi nezaujala.  Myšlienka nebola zlá, ale letmý bežný pohľad chodca idúceho okolo podstavca prakticky nezaregistroval, že je na ňom niečo položené. Obzvlášť keď spod diela zmizlo jeho označenie…

Odvtedy  podstavec zíva prázdnotou, v lete zarastá burinou a občas na ňom pribudne nejaké „antidielko“  sprejerov alebo sa odlomí kus zo žulového obloženia. Škoda tohto nevyužitého zaujímavého priestoru na Námestí slobody.

Čo s prázdnym podstavcom

Už sme sa tejto téme venovali viackrát, ale nič sa nezmenilo. Možno by sa konečne mohol niekto zamyslieť nad tým, či by predsa len nestálo za to niečo s prázdnym žulovým podstavcom vrátane okolitého priestoru urobiť. Ak sa nemá odstrániť, tak by sa mal podstavec minimálne opraviť alebo na ňom malo čosi pekné byť.

Možno iná socha vyjadrujúca symbol slobody podľa rovnomenného námestia na troskách komunistickej neslobody alebo by tu mohli vystavovať svoje diela študenti Akadémie umení, bystrickí či externí sochári. Ale oficiálne a nie pokútne, ako v prípade posledného „mimozemšťana“.

Tohto roku slávime 25 rokov vzniku Slovenskej republiky, 100 rokov vzniku Československa, 125 rokov od narodenia svetového architekta z Banskej Bystrice Ladislava Hudeca, hľadá sa priestor pre sochu zakladateľa mesta kráľa Bela IV., inými slovami tých možností ako stvárniť tento exponovaný priestor sa núka niekoľko. Chce to len pozitívny prístup k problému a dobrú myšlienku…

Autor: (tom), Foto: redakčné a archív