Vladimír Maňka: Pravda o Kotlebových nepravdách

SPRÁVY
10 /

Europoslanec a bývalý predseda BBSK Vladimír Maňka vo štvrtok na tlačovej besede v hoteli Lux informoval novinárov o faktoch, ktoré vyvracajú niektoré veľkohubé tvrdenia súčasného predsedu BBSK Mariana Kolebu pred voľbami.

Pravda o Kotlebových nepravdách

Podľa Maňku úspešnú firmu či kraj nemôže riadiť človek, ktorý tomu absolútne nerozumie. Žiadny majiteľ podniku si za riaditeľa svojej firmy nevyberie niekoho neschopného. A už vôbec nie človeka, ktorý funguje len na základe pekných rečí. Ľudia by mali poznať pravdu a skutočné výsledky práce riaditeľa či župana.

„Jedným z dôvodov, prečo som zvolal dnešnú tlačovku je, že idú voľby a ja nechcem, aby sa zopakovalo to, čo sa stalo pred 4 rokmi. Všetko, čo poviem, viem aj dokázať. Pána Kotlebu som niekoľko krát vyzval do otvorenej diskusie. Nikdy moju výzvu neprijal. Prečo? Skúsim na to odpovedať,“

povedal na úvod tlačovej besedy Vladimír Maňka.

Majetok BBSK

Zákon o majetku vyšších územných celkov stanovuje povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok kraja. Zo zverejnených ekonomických informácií BBSK vyplýva, že kraj pod vedením Mariana Kotlebu za tri roky znížil hodnotu majetku regionálnej samosprávy o 33 miliónov eur a predpoklad je, že do konca tohto roka sa táto hodnota zníži o ďalších 11 miliónov eur.

Je to spôsobené tým, že majetok sa každý rok odpisuje, ale  keď kraj neinvestuje do obnovy ciest, škôl, či sociálnych zariadení, ich hodnota odpismi klesá. Ešte tri takéto volebné obdobia a z majetku kraja zostanú len ruiny!

majetok bbsk

Krajské cesty II. a III. triedy

Maria Kotleba  vyhlásil:

„Bez kvalitných ciest sa chudoba na Slovensku nikdy neodstráni. Poďme sa teda na tie „kvalitné“ cesty pozrieť“

struktura cestneho telesa

poctiva uprava cesty

Kotlebova uprava cesty

Stojí to o tretinu menej, ale takéto cesty rýchlo devastujú. Ako tieto “opravené cesty” vyzerajú v praxi,  stačí sa pozrieť na cestu Muráň – Červená skala (november 2014). Je to „lacná oprava“ bez frézovania, bez vyrovnávacej vrstvy, dávala sa rovno obrusná  vrstva.

Jej hrúbka sa pohybovala od 2 cm do 10 cm. V tenkej vrstve sa v krátkom čase vytvorili trhliny, následne výtlky. Hrubá vrstva sa nedá dostatočne zhutniť. To spôsobilo vytvorenie nerovností, škár, trhlín. Stredová pracovná škára sa otvára v celej dĺžke opravy. Zhotoviteľ na takto opravený povrch negarantoval žiadnu záruku, hoci župan v médiách deklaroval vysokú kvalitu s dlhou životnosťou. Pritom vedel, že nikto na takú lajdácku opravu záruku nedal.

„V trende nekvalitnej opravy ciest pokračuje Marian Kotleba dodnes. V médiách deklaruje veľký rozsah opráv za málo peňazí. Dodržiavanie štandardných technologických postupov je výnimkou. Jediným cieľom je vykonať čo najväčší rozsah opráv za čo najnižšiu cenu. Životnosť vykonanej opravy ho nezaujíma. Veď do volieb to určite vydrží,“

hovorí Vladimír Maňka

Príkladom je aj oprava cesty III/2418 v úseku Priechod – Baláže, ktorá sa vykonávala v auguste 2017. Z fotodokumentácie je zjavné, že opravu realizovali na nestabilný podklad v jednej vrstve, ktorej hrúbka má široký rozptyl. Ako bude opravený úsek na niektorých miestach vyzerať po prvom zimnom období na jar v roku 2018 vedenie kraja nezaujíma.

priechod balaze

Predseda kraja sa chváli, že robí opravy ciest lacno.  Nie je to pravda! Cesta Sucháň – Čebovce stála kraj o 150 % viac na kilometer, ako uvádza pán Kotleba, keď hovorí, za akú cenu robia cesty. Ak si prepočítate aj iné úseky ciest a použijete skutočné náklady, zistíte, že robil cesty omnoho drahšie, ako propaguje. Sústreďujú sa na efekt, na úkor kvality. Vynechávajú úseky, ktoré vyžadujú väčšie zásahy. Napríklad na ceste Línia – Kokava nad Rimavicou, kde posledné roky je možný prechod len v jednom pruhu.

Linia kokava nad rimavicou

„My sme robili aj ťažké úseky, kde sa cesta zosypala a boli potrebné oporné múry, či oprava mostov. Napr. na ceste smer Hriňová – Látky. Táto trasa je ukážkou poctivej rekonštrukcie ciest, kde náročné opravy majú viac ako 5 rokov. Takýmto opravám sa pán Kotleba vyhýba,“

tvrdí Maňka.

hrinova latky

Záhada prebytkov hospodárenia Mariana Kotlebu  

Kotleba na začiatku povedal:

„Ideme dať rekordné milióny do ciest.“

Aká je skutočnosť? Žiadne rekordy sa nekonajú. On tie cesty jednoducho neurobí. Milióny eur, z ktorých mal financovať opravy ciest, mu zostanú na účte. A potom sa stane niečo neuveriteľné: Jeho propaganda začne vytvárať dojem, že tie peniaze vlastne ušetrili:

„Máme miliónové prebytky. Ušetrili sme dobrým hospodárením”

V rokoch 2014 – 2016 takouto kamuflážou vytvoril prebytok 17,5 mil. eur! Ani jedno euro prebytku nevytvoril vlastnou zásluhou. Na zlé hospodárenie kraja sa budeme skladať všetci.

Maňka uviedol príklad. Predstavte si, že vám doma zateká strecha. Má už svoje roky. Je zničená. Nevyhnutne potrebuje zásadnú opravu. S dodávateľom sa dohodnete, že vám strechu za dva mesiace opraví. Bude to stáť 10 tisíc eur. Lacnejšie ako u konkurencie.

Super. Zmluvu podpíšete. Márne však dodávateľa tri mesiace naháňate. Vždy sa na niečo vyhovára. Konečne sa vám s ním podarí stretnúť. S úsmevom vám hovorí: Mám pre vás dobrú správu. Ušetrím vám tento rok 10 tisíc eur. Strechu urobíme budúci rok.

Ste z toho nešťastní? Veď ste ušetrili presne tak, ako ušetril pán Kotleba. On rovnakým spôsobom vytvoril prebytok 17,5 milióna eur za tri roky… Kvôli streche sa vám začínajú rozpadávať aj múry. Budúci rok už preto zaplatíte za opravu o polovicu viac. Váš majetok sa znehodnocuje. Aj pán Kotleba znížil hodnotu majetku kraja o 33 miliónov eur za tri roky a ďalej ju znižuje. Ostatné kraje hodnotu svojho majetku zvýšili.

Mnohí si neuvedomujú, že Kotlebovo zlé hospodárenie má negatívne dopady aj na nich osobne. My a naše deti sa na opravu zdevastovaných ciest a majetku budeme musieť skladať. A o poriadne viac, ako to stálo včera, či stojí dnes…

„Pán Kotleba môže byť spokojný dvakrát. Prvýkrát preto, lebo nejde o jeho vlastné peniaze. Druhýkrát preto, lebo sa mu podarilo oklamať časť obyvateľov. Keď si ľudia pozrú jeho noviny a billboardy, niektorí uveria, že dobre hospodári,“

dodáva Maňka.

Nenapadne im opýtať sa, kde sa vlastne podelo tých 86 miliónov eur, ktoré od štátu navyše dostal oproti obdobiu, keď tu bol Maňka. Ešte raz zdôrazňuje:

„Navyše dostal 86 miliónov. Skúste sa ho opýtať, prečo neurobil ani polovicu investícií do ciest a majetku kraja, ako urobili tí, ktorí tam boli pred štyrmi rokmi. Tí mali na to v rozpočte o desiatky miliónov eur menej ako on. Napriek tomu v rokoch 2009 – 2013 zvýšili hodnotu majetku o milióny eur. A zároveň znížili dlh kraja z 37 na 30 %…“

tento „zázrak“ predseda BBSK Ing. Mgr. Marian Kotleba vysvetľoval takto:

prijmy

vyssie danove prijmy

Odmietnuté milióny eur z eurofondov

Marian Kotleba odmietol desiatky miliónov eur, ktoré boli určené obyvateľom kraja. Medzi nimi aj 4,5 mil. eur na bývanie pre mentálne postihnuté deti z DSS Slatinka v okrese Lučenec a DSS v Žiari nad Hronom. Tento typ projektu podporilo všetkých 28 premiérov EÚ. Na tento projekt sa za Maňku vybavovali európske peniaze tri roky.

Boli to prvé pilotné projekty tohto druhu na Slovensku. V západnej Európe takéto projekty uznávajú a úspešne využívajú roky. Mnohé z týchto postihnutých detí tým stratili šancu zapojiť sa do normálneho života.

„Ponúkali sme im možnosť so svojim postihnutím pracovať. Ak takýto čin s niekým nepohne, nech si skúsi predstaviť, že sú to jeho deti…,“

vysvetľuje Vladimír Maňka.

Milan Uhrík, riaditeľ Úradu BBSK (jún 2016):

„Vedenie BBSK je rozhodnuté bojovať o peniaze z eurofondov na cesty a iné zmysluplné projekty pre Banskobystrický kraj všetkými dostupnými prostriedkami, hoci aj na európskej úrovni.“

Kotlebovova práca načierno a porušenie zákona spôsobili, že nemôže čerpať eurofondy. Podarilo sa však presadiť, aby žiadateľom a prijímateľom európskych peňazí mohlo byť priamo zariadenie DSS pre mentálne postihnuté deti Slatinka. V auguste 2017 poslanci BBSK opätovne schválili tento projekt. Kotleba toto uznesenie znova nepodpísal.

Banskobystrická regionálna správa ciest

Marian Kotleba na adresu svojho predchodcu povedal:

„Banskobystrická správa ciest za Maňku nakúpila nové stroje a pre vysoké splátky za tieto stroje preto bola v strate.“

bbrsc-a.s.

Aká je pravda? Splátky za stroje nejdú do nákladov a preto nemôžu spôsobiť stratu. Mal by to vedieť každý, kto má ekonomické vzdelanie (aj pán Kotleba). Do nákladov idú odpisy, ktoré sú nižšie ako splátky.

„Keď som bol predsedom kraja, Banskobystrická správa ciest platila vyššie splátky za staré stroje, ako platí dnes za nové stroje. Pritom sme vlastne my ušetrili M. Kotlebovi ročne náklady stovky tisíc eur na opravy starých strojov. My sme staré opravovať museli. Boli také staré, že už na ne neexistovali ani náhradné diely,“

zdôrazňuje Maňka.

zisk-bbrsc

Prečo správa ciest bola po nástupe M. Kotlebu v strate? Bývalé vedenie BBRSC a.s. sa uchádzalo o zákazky aj inde. Robila sa napríklad zimná údržba Zvolena, ktorá dokázala splácať časť nových strojov. Kotlebova správa ciest sa už o údržbu Zvolena neuchádzala, hoci pani primátorka je nezávislá. A nemohli sa vyhovárať, že nedostali zákazku kvôli politike. M. Kotleba vyhlásil, že nepotrebuje robiť cudzie cesty, že má svoje! Keď nastúpili do vedenia nominanti M. Kotlebu, klesla produktivita práce o viac ako tretinu.

trzby-bbrsc

Krompáče a lopaty

Marian Kotleba na pamätnej tlačovke 18. 11. 2013 v hoteli Lux uviedol:

„Moja vízia riešenia sú lopaty a krompáče na cestách druhej a tretej triedy miesto bagrov. Zamestnať x- ľudí, ktorí by inú prácu nemali šancu dostať a nebude to stáť ani korunu. Lopaty a krompáče sa dajú vyrobiť, nemusíme byť odkázaní na spotrebu a nákup. Formu sme preberali s akademickou obcou, budú to neziskovky alebo sociálne podniky. Keď to funguje v Rumunsku, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku.“

lopata

Projekt Krompáče a lopaty v praxi vyzeral podľa Kotlebu takto:

„Pokosili sme o 13 mil. m2 viac a upravili sme o 858 km rigolov viac ako v predchádzajúcom volebnom období.”

Súčasný predseda kraja “zabudol” povedať, ako to naozaj bolo. Kosačky aj prekopové frézy, ktoré chcel nahradiť krompáčmi a lopatami, zakúpilo ešte predchádzajúce vedenie kraja.

Sľúbil ľuďom tisícky pracovných miest v projekte “Krompáče a lopaty”. V praxi 20 robotníkov upraví denne asi 100 metrov rigolov. Stálo ich to okolo 6 eur na meter dĺžky. Keď použil  prekopové frézy, tak s jednou urobí 4-5 tisíc metrov denne za cenu asi 30 centov na meter dĺžky. Rovnako je to aj s kosením.

pracovnici-na-ceste

Kotlebove (ne)chvály

Ale to sa už sa pán Kotleba nepochváli koľko opravil mostov a priepustov, ktorých má v správe asi 1100. Ani koľko urobil oporných múrov, keď sa mu cesta zosúva zo svahu. To sú nákladné investície a pre neho málo viditeľné. Za Maňku sa opravovali a stavali nové mosty za milióny eur a skrátili ľuďom cestu do práce o desiatky kilometrov.

Pán Kotleba sa chváli, že v tomto volebnom období vzrástla priemerná mzda v Banskobystrickej regionálnej správe ciest z 543 na 662 eur. Už v roku 2013 bola v regionálnej správe ciest priemerná mzda okolo 750 eur. Nevedno, o akej kategórii zamestnancov hovorí. Ak hovorí o pomocných robotníkoch, tak to bola vláda, ktorá za posledné štyri roky 4 x zvyšovala minimálnu mzdu. Tomu sa musela prispôsobiť aj správa ciest a následne to zvýšenie premietnuť aj do ostatných mzdových tarifov.

Kotleba hovorí, že na chode úradu ušetril 600 tisíc eur oproti Maňkovi. Ak si však prečíta svoj vlastný záverečný účet, zistí, že nič vlastne neušetril. Stratil. Zrušil odbor SORO – prepustil 10 špičkových ľudí, ktorých nám preplácala EÚ vrátane priestorov, energií a iných nákladov. Mali na starosti eurofondy, ktoré získal nielen samosprávny kraj, ale aj starostovia, primátori, podnikateľské a iné subjekty v kraji.

Títo pracovníci prispeli k tomu, aby sa mohli v našom kraji vybudovať investície za desiatky miliónov eur. Ďalší, ktorí tam už nepracujú, prispeli k zmene zákona o dani z motorových vozidiel. Dnes preto dostáva M. Kotleba o milióny eur na cesty viac, ako dostával kraj predtým.

Poznámka na záver

V Kotlebovom záverečnom účte za rok 2014, sa na strane 109 píše:

„Porovnaním výsledku hospodárenia s minulým rokom Úrad BBSK dosiahol na rozdiel od predchádzajúceho roka záporný výsledok hospodárenia. Výsledok hospodárenia sa zhoršil o 11 513 096,53 eur!“