V rámci festivalu Literárna Banská Bystrica 2019 pripravila VKMK na utorok 26. marca 2019 o 16:30 hod. zaujímavé umelecké podujatie. Bude to literárno – hudobné pásmo z tvorby dvoch banskobystrických autorov pod názvom „Perom a gitarou“.

V pobočke VKMK na Fončorde, Jilemnického 48, básnik Marcel Páleš predstaví svoju básnickú zbierku „Zhrnuté zo stola“ a hudobník  Roman Buhovecký  sa bude prezentovať svojím novým CD „Svitanie“. Vstup je voľný.

Marcel Páleš

Je rodák z Poltára (*1986), člen Spolku slovenských spisovateľov.  V roku 2011 s básnikom a textárom Petrom Papšom založili literárne zoskupenie GENERÁCIA NULA.  Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy. V súčasnosti dramaturg Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), Rádio Regina Stred. Predtým redaktor webového spravodajstva Bystrica 24 a metodik Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.

Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac váži Boha, preto ho stretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadáva pokoj v duši.

Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale veľkou časťou sa angažuje aj v úvahových či esejistických článkoch, cez ktoré sa najčastejšie dotýka problematiky zmyslu života. Rád čitateľa nabáda pozastaviť sa a zamyslieť nad maličkosťami a mnohým prehliadaným.

Debutoval dobrodružným románom KEĎ SLNKO NEZAPADÁ (ilustroval Jaro Slabej). V roku 2011 zostavil s Petrom Papšom zbierku básní s názvom NULA (spoluautori: Peter Papšo, Pavel Hirax Baričák, Stanislav Háber, Miro Kapusta, Pavol Korba a Michal Ďuga, ilustroval Jaro Slabej). Často vystupuje so zoskupením autorov pod názvom GENERÁCIA NULA. Pravidelne prinášajú rôzne kultúrne podujatia, predovšetkým autentické čítanie poézie so živou hudbou.

V roku 2013 sa narodila jeho samostatná básnická zbierka VEĽKÝ TRESK A MALÁ TRESKA. Rok 2014 priniesol v jeho tvorbe knižnú publikáciu MALÝ PRÍBEH VEĽKEJ NÁDEJE. V tomto prozaickom dielku úvahovo – esejistického charakteru sa autor inšpiroval skutočným príbehom mladej ženy, ktorá sa pri vstupe do dospelosti musela popasovať so zákernou zhubnou chorobou.

V roku 2016 prichádza spolu s Michalom Várošíkom (RTVS) so zbierkou poviedok ROVNO V TRÁVE. Knihu ilustroval odsúdený Miroslav R. a autori ňou chceli pomôcť rodine ťažko chorého Lukáša, ktorý po vážnej autonehode zostáva roky v bdelej kóme. Je hlavným organizátorom a autorom myšlienky literárneho festivalu SLOVOMfest. S Generáciou Nula organizujú aj rôzne kultúrne podujatia pod názvom Večer Nula.

Marcel Páleš bude na stretnutí v knižnici prezentovať svoju básnickú zbierku ZHRNUTÉ ZO STOLA:

„Uvedomenie prichádza, keď vidím ako rýchlo letia oblaky preč a keď ani moje dni netečú pomaly. Sviečka horí plameňom ubúda z bielej a čo zostáva postupne vyhryzú spravodlivé myšky z nebeskej povaly.

Netuším koľko ešte bude mi dopriate mrviť z chlebíka. Z toho živého a tváriť sa, že smrť sa ma netýka. Netuším koľko ešte nadrobím z úsmevu z diamantových chvíľ s tými, ktorých mám rád. Koľko ešte nahromadím bohatstva do kapsy srdca, koľko ešte pribudne výnimočných nálezov a koľko nevyhnutných strát.

Kedykoľvek môže ktosi zhasnúť svetlo nado mnou a plameň vo mne. Kedykoľvek môžem dostať padáka zo života. To sa stáva kedykoľvek, aj keď to človek nečaká. Môže v peci dohorieť a plech už viac nevydá ani za mak.

Netuším koľko si ešte odhryznem zo sladkého koláča, čo mi vonia v podobe každého nového dňa. V koľkej láske mi city ešte prihoria, lebo bez lásky by bola bieda. Koľko hlúpostí a chýb ešte natrúsim, čo zlé spadne mi dolu nielen od úst. Netuším či raz ochutnám kôrku aj na druhom konci chleba.

Uvedomenie prichádza, keď vidím ako rýchlo letia oblaky preč a keď ani moje dni netečú pomaly. Sviečka horí plameňom, ubúda z bielej a čo zostáva, postupne vyhryzú spravodlivé myšky z nebeskej povaly

A potom, keď už tušiť nebudem, s vôňou pšenice stúpnem k najvyššiemu Pekárovi, aby sme si vyjasnili, prečo ma neraz tešil tým dopriatym, ale prečo ma neraz aj zlostil. Môj stôl zostane čistý, prestretý na nové a všetky omrvinky zo žitia stratia sa vo večnosti.“

Roman Buhovecký

Narodil sa v Banskej Bystrici 2.  augusta 1975, tu navštevoval aj základnú aj strednú školu. Je akousi externou súčasťou Generácie Nula, keďže nie je literárnym autorom, ale ako hudobný interpret často spolupracuje s Nulákmi, sprevádza ich na rôznych podujatiach a na ich texty skladá hudbu. Vzniknuté pesničky bývajú potom sympatickým spestrením podujatí niektorého či viacerých členov Generácie Nula.

Už v detstve sa formoval jeho umelecký rozmer,  rodičia ho zoznamovali so svetom umenia, brávali ho do galérie, divadla a na koncerty vážnej hudby. Jeho umelecké zameranie je všestranné, absolvoval šesť rokov ĽŠU, výtvarný odbor a jeho výtvarné práce boli ocenené na okresných a krajských súťažiach.

Zúčastňoval sa literárnych a recitačných súťaží Hviezdoslavov Kubín a Puškinov pamätník, kde reprezentoval školu v prednese básní. V puberte začal spievať a hrať na gitare a skladať prvé piesne. Skúsenosť s recitovaním a písaním básní sa mu zišla pri písaní piesňových textov. Prvé piesne boli o láske a o hľadaní vlastnej identity.

V roku 1998 založil kapelu Rockturno. S ňoukoncertoval po kluboch až do jej rozpadu v roku 2001. Neskôr sa dozvedel o klube bystrických básnikov Litera 2 a začal zhudobňovať aj básne už skúsených básnikov Petra Papša alebo Marcela Perecára.

Roman Buhovecký sa snaží byť autentický nielen vo svojej hudobnej tvorbe, ale aj v každodennom prežívaní. Usiluje sa o poctivý prístup k životu bez skratiek a tak neraz zažíva hĺbku i šírku, pády aj zlyhania. To všetko pretavuje do svojich piesní, ktorými chce sprostredkovať svoje zážitky a prinášať ľuďom radosť a nádej.

Hoci je viac – menej hĺbavý a filozofický typ, má rad humor a rád si spraví žart aj sám zo seba. Je vášnivý čitateľ a večný hľadač zmyslu života. Má rád ticho, pokoj a prírodu, ale zároveň je spoločensky aktívny. A ako sám o sebe hovorí: je hanblivý exhibicionista.  Je otcom dvoch detí. Tento rok vychádza jeho debutový album Svitanie, na ktorom sú texty nielen Nulákov, ale aj ďalších básnikov.

Skladba SVITANIE  (hudba: Roman Buhovecký, text: Peter Papšo):

„Káva sa varí a pomaly svitá. A v mojej izbe potichu spí tá krásna a hravá, čo mi vždy dáva viac ako sláva. Viem, je tá pravá.

Spočítať skúšam všetky jej plusy Stále je so mnou , aj keď nemusí. Stále ma učí, že láska nemlčí, musím však k srdcu nájsť správny kľúčik.

Chcem byť tým mužom čo na počkanie odomkne lásku skôr než svitanie vkĺzne do izby, kde prítulne pradieš. To, že ťa ľúbim, snáď dávno vieš. Káva je dopitá, vonku už svitá a  ty si v perinách tak krásne skrytá.

Tvoj pohľad nevinných pusu si pýta. Chcem ti ich dať viac než dosýta. Vina či nevina, kto to rozsúdi, tú čistú lásku dvoch zblúdilých ľudí. Tú čistú lásku, čo v našich snoch blúdi. Šípková Ruženka, kto ťa zobudí?“