V Banskej Bystrici otvorili prvé poradenské centrum sociálnej ekonomiky

SPRÁVY
3 /

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter v piatok otvoril v Banskej Bystrici prvé regionálne centrum sociálnej ekonomiky v rámci Slovenska na ulici Janka Kráľa 2 (OCA).  Takéto centrá vzniknú aj v ďalších krajských mestách.

Prvé poradenské centrum sociálnej ekonomiky je v meste pod Urpínom

Slávnostného otvorenia bystrického centra sa okrem ministra Jána Richtera zúčastnil primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, starosta obce Magnezitovce Milan Pršebica, predseda Združenia mladých Rómov Ivan Mako, záujemca o získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku Alexander Daško, profesorka UMB a členka pracovnej skupiny na tvorbu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch Gabriela Korimová a ďalší hostia.

o_img-20180817-wa0005

MPSVaR tak robí ďalší krok v podpore rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku. V tom prvom pripravilo úplne nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý vstúpil do platnosti 1. mája 2018.

 V regionálnych centrách sociálnej ekonomiky, záujemcovia o sociálne podnikanie nájdu pomoc a všetky potrebné informácie k založeniu takýchto podnikov. Deje sa tak v rámci národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky, ktorý pripravuje Implementačná agentúra MPSVR SR.

Pracovníci v nich budú poskytovať bezplatné informácie o sociálnom podnikaní a nevyhnutnú pomoc a podporu pri rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. Zároveň pre subjekty sociálnej ekonomiky poskytnú bezplatne aj projektové, právne a ekonomické poradenstvo, a tiež pomoc pri realizácii verejného obstarávania.

„Prvé centrum otvárame v Banskej Bystrici, následne v Košiciach a v Prešove, pretože v týchto regiónoch máme najviac znevýhodnených okresov. Práve tu môžu pomôcť so zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných ľudí najmä sociálne podniky. Následne vzniknú centrá v ďalších krajských mestách,

povedal na otvorení bystrického centra minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

otvorenie1

Sociálne podnikanie

Zasahuje aj do iných oblastí ako je podpora zamestnanosti, napríklad do bývania, do otázok v oblasti ochrany životného prostredia či vzdelávania. Vznik regionálnych centier nadväzuje na nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý pripravilo MPSVaR SR s cieľom vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia a vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky.

„Už predtým sme síce v legislatíve mali zakotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky bola nekompletná a roztrieštená legislatíva. Verím, že nové pravidlá posunú sociálne podnikanie na Slovensku na novú úroveň,“

dodal Ján Richter.

Podľa neho v Európskej únii predstavujú sociálne podniky 10 % všetkých podnikov a pracuje v nich viac ako 14 miliónov osôb, čo je približne 6,5 % z celkovej zamestnanosti.

otvorenie2

Zákon

 Vymedzuje tri typy sociálnych podnikov. Integračné sú zamerané na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Zamestnanci v nich budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie. To už bude pre nich jednoduchšie, keďže budú mať pracovné skúsenosti.

„Práve v týchto podnikoch vidím veľký prínos pre ľudí, ktorí si roky nevedia nájsť zamestnanie, pretože buď stratili pracovné návyky, alebo predtým ešte nepracovali. V evidencii máme stále viac ako 74.000 dlhodobo nezamestnaných, ktorí by mohli dostať šancu nájsť si zamestnanie práve v sociálnych podnikoch,“

 upozornil minister Richter.

Podporené budú aj sociálne podniky bývania, ktoré sa zameriavajú na výstavbu, prestavbu alebo prenájom bytov ľuďom s mesačným príjmom za domácnosť maximálne vo výške štvornásobku sumy životného minima. Cieľom je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru.

Vznikať môžu aj iné typy sociálnych podnikov s rôznymi okruhmi činností, od environmentálnych (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovaru alebo služieb (napr. tovary špecificky určené a potrebné pre osoby odkázané na túto pomoc) až po kultúrne aktivity (napríklad neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí).

Sociálne podniky bude štát podporovať priamo formou investičnej a kompenzačnej pomoci, a taktiež príspevkami integračnému sociálnemu podniku v rámci aktívnych opatrení na trhu práce.

„Aby nedochádzalo k zneužívaniu, pre poskytnutie nenávratnej pomoci od štátu bude potrebné, aby podnik najskôr dostal napríklad úver od komerčnej inštitúcie, ktorá zároveň nezávisle posúdi jeho podnikateľský zámer na základe kritérií finančnej udržateľnosti. Až následne dostane dotáciu od štátu,“

 uzavrel svoje vystúpenie Ján Richter.

Zákon počíta aj s nepriamou podporou, a to formou daňových úľav, vytváraním dopytu prostredníctvom verejného obstarávania a cez servisné poukážky na podporu dopytu.

o_img-20180817-wa0013

Sociálne podniky v praxi a zaujímavý projekt

S praktickými skúsenosťami z využívania sociálnych podnikov vystúpil starosta obce Magnezitovce Milan Pršebica a predseda Združenia mladých Rómov Ivan Mako, ktorý založil sociálny podnik pre dlhodobo nezamestnaných  Rómov vo Valaskej.

So zaujímavým projektom prišiel Bystričan Alexander Daško, riaditeľ SZUŠ LAVUTA:

Máme záujem implemenovať na Slovensko holandský projekt ako nový sociálny podnik. Len málokto vie, že 0,2 % z mletej alebo zrnkovej kávy skončí v nápoji a zvyšok sa vyhadzuje. Tento odpadový materiál obsahuje cenné živiny, ktoré môžu byť zužitkované v poľnohospodárstve. Novo založená spoločnosť v holandskom Roterdame pestuje hlivu ustricovú práve na odpade z kávy. Jedna bežná kancelárska budova dokáže za mesiac vyprodukovať až jednu tonu takéhoto odpadu,“

Okrem pestovania hlivy ustricovej sa odpad z kávy využíva aj ako organický substrát na výrobu kompostu. Podobné spoločnosti zaoberajúce sa farmárstvom priamo v mestách vznikajú ako huby po daždi a to hlavne vo vyspelom svete.

„Práve preto chceme tento projekt rozbehnúť aj na Slovensku. V zmysle sloganu Jedz lokálne“ si čoraz väčší počet ľudí uvedomuje aj environmentálnu stránku potravinárskeho priemyslu a vyhľadávajú jedlo, ktoré k nim neprecestovalo tisícky kilometrov, ale to, ktoré pochádza z lokálnych zdrojov,“

doplnil Daško.otvorenie3

Autor: (tom) a MPSVaR, Foto: redakčné a MPSVaR