Vladimír Sklenka: Tri „prezidentské“ návštevy v Banskej Bystrici

História
1 /

V období 1. Československej republiky  v rokoch 1918 – 1938 Banská Bystrica zaznamenala tri významné návštevy našich prezidentov.

Prvá Československá republika

Po rozpade Rakúsko – Uhorska a vzniku Československej republiky sa zaviedlo na našom území všeobecné hlasovacie právo. Právo voliť a byť volení mali rovnako muži aj ženy bez rozdielu. Do parlamentu (300 členného) mohli voliť všetci nad 21 rokov a do druhej komory senátu (150 členov) všetci nad 26 rokov.  V prvých oficiálnych voľbách v roku 1920 bolo do parlamentu zvolených 12 žien a do senátu 3 ženy.

Poslanci a senátori potom volili prezidenta republiky.  Prezident republiky nahradil funkciu kráľa v Rakúsko – Uhorsko a stal sa symbolom republiky. Prezident bol volený na 7 rokov. Do roku 1918 v Uhorsku platilo, že ženy nemohli nielen byť volené ale ani voliť.

masaryk2

Dokonca volieb sa mohla zúčastniť aj menšia časť mužov pretože platil v podstate oligarchický majetkový cenzus.  Prvým prezidentom republiky sa stal  Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý pozíciu zastával v rokoch 1918 – 1935, v období od 14. do 18. decembra 1935 bol úradujúcim prezidentom Milan Hodža a v rokoch 1935 – 1938 Eduard Beneš.

O tom, že československý parlamentný systém patril medzi najslobodnejšie a najdemokratickejšie vo vtedajšom svete svedčia pre porovnanie nasledovné fakty:  Ženy získali plné volebné hlasovacie právo vo Fínsku v roku 1906 (Fínsko bolo vtedy autonómnou časťou cárskeho Ruska), v Nórsku 1913, v Dánsku 1915, vo Veľkej Británii 1928, vo Francúzsku 1944, v Bulharsku 1945, v Rumunsku 1946,  v Belgicku 1948, v Španielsku 1931/1976,  vo Švajčiarsku 1971, v Portugalsku 1975, v Lichtenštajsku dokonca až v roku 1984.

tgm so Slavikom

 

Návšteva Tomáša Garrigua Masaryka  25. augusta v roku 1923

Banskú Bystricu navštívil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk v rámci svojej cesty po regióne Pohronia. Do mesta pod Urpínom prišiel autom z kúpeľov Sliač dňa 25. augusta 1923 o štvrtej hodine popoludní.

Pred návštevou nášho mesta sa zastavil ešte v Radvani a Kráľovej, kde si na cintoríne pripomenul pamiatku významného slovenského básnika Andreja Sládkoviča. Masaryk bol sprevádzaný zvolenským županom Jurajom Slávikom a synom Janom Masarykom.

tgm v bb1

 

Na banskobystrickom námestí prezidenta privítal veľký počet obyvateľov, zástupcov úradov, spolkov a cirkví na čele s vtedajším starostom nášho mesta Kolomanom Mikulom a banskobystrickým biskupom Mariánom Blahom a okresným náčelníkom Adolfom Pštrosom. Na námestí prezidenta privítalo neuveriteľných 20 000 ľudí, ktorí prišli z celého Horehronia. Nasledovalo osobné prijatie delegácií občanov na radnici a rozhovor so zástupcami mesta.

Len chvíľu pred návštevou bol Župný úrad Zvolenskej župy premiestnený z Banskej Bystrice do Zvolena (1. júna 1923) a Banskobystričania sa snažili ukázať pri privítaní prezidentovi republiky, že Banská Bystrica  si zaslúži, aby župný úrad bol v našom meste.  Na počesť návštevy Masaryka v Banskej Bystrici mestské zastupiteľstvo premenovalo Hlavné námestie na Masarykovo námestie. V súčasnosti  námestie nesie názov Námestie Slovenského národného povstania.

tgm v bb

Predstavitelia mesta vo svojich uvítacích prejavoch a pri každej príležitosti počas jeho návštevy upozorňovali na nespravodlivosť a žiadali návrat strediska vtedy Pohronskej župy naspäť do Banskej Bystrice. Pre prezidenta vypracovali Memorandum mesta Banská Bystrica v ktorom uviedli argumenty v prospech navrátenia župného úradu do Banskej Bystrice.

Návšteva prezidenta  pokračovala prehliadkou rímskokatolíckeho farského kostola a centra mesta. Po prehliadke mestského múzea v Matejovom dome sa T. G. Masaryk zastavil v evanjelickom kostole, kde si v evanjelickom cintoríne uctil pamiatku básnika Jána Bottu, pri jeho hrobe. V zasadacej miestnosti radnice na námestí sa s ním rozlúčili významné osobnosti Banskej Bystrice na čele so starostom Kolomanom Mikulom a Viliamom Paulínym riaditeľom Národnej banky. Tým sa návšteva mesta ukončila a prezident aj so svojim sprievodom odišli do kúpeľného mesta Sliač, kde prenocovali.

tgm v bb2

Prezident T. G. Masaryk sídlil v tomto období vo svojom letnom prezidentskom sídle v kaštieli v Topoľčiankach odkiaľ uskutočňoval svoje cesty po Slovensku. Počas pobytu v Pohronskej župe bol ubytovaný v kúpeľoch Sliač.  Bola to je jediná návšteva Banskej Bystrice. V roku 1935 odstúpil z postu prezidenta. Jeho nástupca Eduard Beneš následne navštívil Banskú Bystricu v roku 1936.

Návšteva Milana Hodžu ako predsedu vlády 24. mája v roku 1936 

Málo sa o tom hovorí, ale historicky prvým úradujúcim československým prezidentom – Slovákom bol Milan Hodža (1877 Sučany – 1944 Clearwater USA). V období, keď v Československej republike sa stal prvým Slovákom na poste predsedu vlády v rokoch 1935 – 1938, tak na krátke obdobie sa stal aj úradujúcim prezidentom Československa od 14. do 18. decembra 1935.

Hodža sa narodil na strednom Slovensku v Sučanoch, ale s Banskou Bystricou ho spájalo štúdium na tunajšom evanjelickom gymnáziu v rokoch 1888 až 1890. Zároveň bol aj synovcom Michala Miloslava Hodžu zo slovenského triumvirátu Štúr, Hurban, Hodža.

milan hodza1

Dňa 24. mája 1936 sa ako predseda vlády zúčastnil v Banskej Bystrici slávnostného otvorenia vysielača T. G. Masaryka na Laskomeri. Milana Hodžu s doprovodom v ktorom boli minister obrany generál Jan syrový, minister pôšt a telegrafov Alois Tučný či francúzsky veľvyslanec privítali na malej železničnej stanici zástupcovia mesta na čele s vtedajším starostom Michalom Samuhelom.

Po úvodnom prejave Milana Hodžu sa presunuli autami k vysielaču na Laskomeri. Tu počas slávnostného otvorenia vysielača mali sa uskutočnili príhovory predsedu vlády, ministrov a banskobystrického starostu. Hodža vo svojom prejave cez mikrofón privítal aj svojho dobrého a milého politického priateľa Andreja Hlinku, ktorý prišiel na otvorenie.

milan hodza2

Vysielač pomenovali po prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi. Po otvorení vysielača sa hostia presunuli do vtedy novopostaveného Národného domu, kde sa podával obed pre 250 hostí. Andrej Hlinka si tu zaspomínal ako chodil v mladom veku predávať kapustu a zemiaky z Ružomberka do Banskej Bystrice. Hostia sa následne za dažďa presunuli z Banskej Bystrice do kúpeľov na Sliači.

Návšteva Edvarda Beneša v Banskej Bystrici 27. septembra v roku 1936

Návšteva prezidenta ČSR Edvarda Beneša v Banskej Bystrici súvisela so začatím výstavby železničnej trate Banská Bystrica – Diviaky. Uskutočnil ju  v rámci jeho služobnej cesty po Slovensku v dňoch 19. – 28. septembra. Banskú Bystricu navštívil prezident Eduard Beneš 27. septembra.

edvard benes

O deň neskôr 28. septembra 1936 sa uskutočnilo slávnostné začatie prác v Harmanci na stavbe trate Banská Bystrica – Diviaky za účasti prezidenta republiky Edvarda Beneša s manželkou Hanou, ministra železníc Rudolfa Bechyně, ministra spravodlivosti Ivana Dérera, armádneho generála Jana Syrového, členov Národného zhromaždenia, krajinského prezidenta J. Országa, starostu Banskej Bystrice Michala Samuhela a starostu Harmanca Konráda Dortenwalda.

Slávnostný prejav predniesol minister železníc R. Bechyně. Prvý vrt štôlne na banskobystrickom portáli tunela vykonal samotný Edvard Beneš a následne predniesol slávnostný prejav ako prezident republiky.

 

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: archív