Verejná diskusia o konečnej podobe revitalizácie Mestského parku pokračuje

SPRÁVY
11 /

Riešiteľský tím architektov a dizajnérov pripravuje projekt revitalizácie Mestského parku v Banskej Bystrici. O návrhu novej podoby parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa rozvinula verejná diskusia.

Prvá verejná diskusia na mestskom úrade

Nedávnej prezentácie a diskusie k projektu revitalizácie Mestského parku v Banskej Bystrici v zasadačke MsÚ sa za Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica zúčastnili riaditeľka Zuzana Klasová a Anna Faturová, primátor mesta Ján Nosko, za riešiteľský tím projektantov architekt Pavol Mészáros, arborista Martin Kolník, svetelné dizajnérky Lenka BalážováLaura Murgia Sanchez.

Primátor Ján Nosko uviedol: 

„Mestský park je srdcom mesta a zasluhuje si našu pozornosť. V minulosti tu boli pokusy revitalizovať túto národnú kultúrnu pamiatku, ale reálne k tomu pristupujeme až teraz. Projekt revitalizácie mestského parku sa v roku 2015 spolu s ďalšími parkmi dostal do Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, ale aj do Regionálnej integrovanej územnej stratégie BBSK s predpokladanou výškou investície 1,88 milióna eur z eurofondov.“

Banská Bystrica bude mať podľa primátora šancu mať do budúcnosti park, ktorý bude dôstojným pokračovateľom hodnôt vytvorených našimi predkami, súčasne sa stane miestom relaxu pre všetkých a bude odrazom potrieb súčasníkov. Ráta sa aj s obnovením poškodených sôch.

Riaditeľka KPÚ Banská Bystrica Zuzana Klasová k tomu povedala:

„Mestský park je národnou kultúrnou pamiatkou so svojou históriou, preto sme striktne trvali na urbanistickej dispozícii parku tak, aby sa zachovala jeho originalita a autenticita.  Ide o osobitý typ národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je zhmotnením viacerých pamiatkových hodnôt, predovšetkým však ide o dielo krajinnej architektúry s diagonálnou dispozíciou.“

diskusia1

Pohľad do histórie

Park sa začal budovať zásluhou skupiny mladých nadšených Bystričanov v 40. rokoch 19. storočia v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na Dolných lúkach výsadbou stromov. Až po majetkovom vysporiadaní v marci 1896 (rok osláv uhorského milénia) mestská hospodárska komisia prijala plán konečnej parkovej úpravy, ktorý predložil vtedajší mešťanosta Július Czesnák.

Podľa návrhu umeleckého záhradníka Ármina Petza z Budapešti sa uhlopriečne chodníky doplnili o ďalšie radiálne s dvomi okružnými trasami a polkruhovými odpočinkovými zákutiami Parkový parter v smere východ–západ sa upravil záhonmi kvetín a ruží. Neskôr prešiel mestský park rôznymi úpravami a v roku 1994 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Má rozlohou viac ako 6,4 ha.

Pôvodný stred mestského parku

Projekt revitalizácie parku

Vybraný dodávateľ projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie M – Projekt po mnohých konzultáciách s mestom a Krajským pamiatkovým úradom pripravil úvodnú časť projektu, ktorú predstavil teraz verejnosti. Diskusie budú pokračovať až do finálneho riešenia

Architekt Pavol Mészáros so svojím riešiteľským tímom predstavili filozofiu návrhu projektu revitalizácie mestského parku. Nesnažili sa vrátiť park do 19. storočia, kedy vznikol, ale hľadali sa prieniky s historickou dokumentáciou tak , aby mohli návrh adaptovať na súčasné pomery.

Pripravovaný projekt revitalizácie parku dáva dôraz na maximálne zachovanie zelene, jej ochranu a tiež zachovanie prvkov, ktoré deklarujú historický vývoj.  Mestský park na Tajovského ulici patrí medzi národné kultúrne pamiatky, a preto podlieha prísnym kritériám na projekt zo strany Krajského pamiatkového úradu.

V rámci rekonštrukcie sa odstránia asfaltové chodníky a nahradia sa ekologickými mlatovými, tak ako je to vo všetkých historických parkoch v zahraničí. Okrem toho sa vymení osvetlenie za moderné osvetľujúce chodníky a tiež zospodu koruny stromov tak, aby sa aj v noci cítili ľudia v parku bezpečne.

Osadia sa nové lavičky a smetné koše, pribudnú dve fontány a voľnočasová zóna s detskými a pohybovými prvkami, pričom detské ihrisko v tvare opevneného mesta s bludiskom navrhoval akademický sochár. Nainštaluje sa aj wifi a pre zvýšenie bezpečnosti nový kamerový systém.

Projekt nepočíta s výrubom alejí. Prioritou je zachovanie zelene, a preto z parku bude odstránených len 20 prestarnutých a nevhodne umiestnených tují a dva poškodené smreky. Ošetrí sa 152 stromov prostredníctvom bezpečnostných rezov, aby sa ich životnosť predĺžila.

Zároveň pribudne cca 1229 drevín a 64 stromov. Pre budúcnosť v horizonte 15 – 20 rokov bude musieť dôjsť k rozhodnutiu o spôsobe obnovy alejí, nie však v rámci súčasného projektu revitalizácie mestského parku.

vizual

Problematický altánok

Samospráva vníma rozporuplné reakcie verejnosti na moderné riešenie altánku. Ten súčasný drevený podľa KPÚ nepredstavuje takú historickú hodnotu, ako pôvodné diagonálne riešenie chodníkov a výsadby stromov. Altánok postavili vojaci v 30. rokoch minulého storočia pre dychovky. Pôvodne bola na tomto mieste vyvýšená plocha s kvetmi.

Súčasný stav

Z hľadiska súčasných požiadaviek na kultúrne využitie parku v jeho centrálnej časti však prvok dreveného altánku v strede parku nevyhovuje, preto sa architekti rozhodli uvoľniť dispozíciu jeho rozdelením na štyri časti s vytvorením priehľadov v jednotlivých diagonálach. Vznikne tu pódium, javisko a sedenie s oceľovou konštrukciou a presklením v kombinácii s drevom.

Napriek modernému riešeniu a novej filozofii využitia revitalizovaného mestského parku vyvoláva nahradenie farebného dreveného  altánku modernou konštrukciou rozporuplné reakcie bystrickej verejnosti. Mnohí ľudia si na tento altánok zvykli a nevedia si predstaviť park bez neho, hoci by sa mohol umiestniť v inej časti mesta, napríklad niekde na Urpíne s výhľadom na mesto. O jeho finálnom estetickom stvárnení sa ešte bude diskutovať.

My pripravujem rozhovor s architektom Pavlom Mészárosom s podrobnosťami o samotnom návrhu projektu revitalizácie Mestského parku v Banskej Bystrici a filozofickom prístupe riešiteľského tímu k zadaniu vrátane nových vizualizácií.

vizual2

 

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová a redakčné