Ján Mazúch: Prečo sú Hrochoťania slávni

Z regiónu
0 /

Hrochot kultura a historia

Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Hrochoti Ján Mazúch alias Jano Mazúch z Hrochoti Ďura Cukríka najstarší syn, sa aktívne venuje dokumentovaniu histórie a kultúry obce. Teraz pripravuje dokument Hrochoť II., o ktorom Hrochoťanom – urbárnikom porozprával viacero zaujímavostí, ktoré sa oddá spomenúť.

Hrochoť

Súčasťou našej urbárskej činnosti, ktorá predstavuje lesohospodársku činnosť a hospodárske nakladanie s majetkom našich pastiev, je aj novootvorená činnosť vydavateľská.  Okrajovo podotýkam, že táto činnosť je vykonávaná výlučne z finančných prostriedkov získaných od prispievateľov, ktorých zverejňujeme v každom vydanom dokumente vyobrazením loga alebo erbu, pokiaľ ide o obce a z predaja vydaných dokumentov.

 Už pred vyše rokom som avizoval, že pripravujeme dokument Hrochoť II., ktorý by mal byť pokračovaním knižky Hrochoť – vrchárske srdce Podpoľania. Tú sme vydali v roku 1997 ešte pod gesciou nadácie Korene. Pretože ešte stále bol dopyt po tejto publikácii a nebolo ju možné opäť vytlačiť pre nezachovanie potrebných tlačiarenských podkladov, rozhodli sme sa vydať  spomínanú publikáciu v elektronickej podobe, čo je ďaleko jednoduchšie a hlavne lacnejšie.

So súhlasom nadácie Korene, ktorá má na toto dielko vznikajúce so spoluúčasťou ľudí z celej kultúrnej časti obce Hrochoť aj s prispením ďalších obdivovateľov či priaznivcov hrochotskej kultúry, vydávame k dnešnému dňu elektronickú podobu tohto dielka v nezmenenej podobe na nosiči CD.

 A keď už sme sa tak rozhodli, škoda by bolo nevyužiť výdobytky dnešnej techniky, ktorá umožňuje touto formou rozšíriť túto publikáciu o ďalšie, ešte nezverejnené fakty, dokumenty a videozáznamy z pamätných udalostí. Vznikla tak druhá časť publikácie s názvom „Stretnutia s Hrochoťou“.

Sú v nej zaznamenané udalosti súvisiace s takými osobnosťami, ako bol dušpastier našich predkov a skvelý básnik Andrej Braxatoris Sládkovič či ako bol jeho veľký obdivovateľ a  nedávno zosnulý básnik s úrovňou laureáta Nobelovej ceny za poéziu Milan Rúfus. Interpretáciami ich básní excelujú hviezdy SND Juraj Sarvaš a Eva Kristínová, rovno pred starou aj Sládkovičovou farou a lipou, pod ktorou sedával i dumal nad históriou a budúcnosťou svojho národa alebo písal svoje duchovné prejavy k hrochotským ovečkám, ktorým bol dušpastierom.

 Dovolili sme si zverejniť aj obrazové diela popredných  majstrov štetca, ktorí sa stretli a inšpirovali Hrochoťou – legendu slovenského maliarstva Miloša Alexandra Bazovského a maliara smerujúceho do sveta legiend Milana Laluhu. S dielami majstra Laluhu zverejňujeme aj jeho osobné stretnutie s Hrochoťanmi pri príležitosti  otvorenia jeho výstavy v Národnej galérii v roku 1997. Boli mu tam zahrať aj jeho obľúbení muzikanti a priatelia z rodu Paľáčovcov.

Tretia časť videa predstavuje Hrochotský mlyn v úvahe pána profesora Križu „Genius loci“. Predstavuje aj Hrochotskú mlynárku v podaní štyroch „echtovných“ spevákov v zložení: Križo, Srniačik, Čajdes a Štesko. Potom nasledujú rozkazovačky, fujara a heligónka vo virtuóznom prevedení Janka Paloviča.

 Ešte sme pridali aj grafickú prílohu, aby bolo možné popásť si oči aj bez otvorenia CD a DVD nosičov. Prvá strana je takpovediac historická, lebo uvádza hrochotskú cirkevnú vizitáciu z roku 1873, na ktorej v písme stojí: „Sme nasledovníkmi Jána Husa boli, že nás sem došikoval hajtman Jiskra.“

 Sú tam aj ďalšie historické fakty a zaujímavosti. Strana je ilustrovaná kresbou Jána Jiskru od Mikoláša Aleša a obrázkom kráľa Mateja Korvína z dobovej kroniky ako udeľovateľ slobodníckych výsad  Hrochoťanom, Slatinčanom a Očovanom vo vyfotenej listine.

hrochot listina

 Potom ešte prikladáme krásny pochvalný list Hrochoťanom od majstra Rúfusa s fotodokumentáciou stretnutia s ním. Záverečná strana grafickej prílohy predstavuje partnerov, ktorí aj finančne podporili vznik tejto publikácie.     

 Dielko vzniklo aj preto, aby sme pamätali na tých, ktorí prispeli takpovediac ku sláve alebo k vytvoreniu dobrého mena obce Hrochoť a aby sme sa inšpirovali už my i naši potomkovia k ich nasledovaniu. Nielen k pamiatke a nasledovaniu velikánov, ktorých som uviedol, ale aj k tomu istému vzťahu k našim bližším osobnostiam, pomaly tiež legendám Podpolianskeho folklóru – pánu profesorovi Križovi, Martinovi Srniačikovi, muzikantom Paľáčovcom a ďalším ľudom aj z oblasti športu, techniky, vedy, medicíny aj literatúry, pedagogiky, ekonomiky a hospodárstva.

Mali sme a máme ľudí so zlatom v hrdle, s pozlátenými prstami, rukami aj nohami a vysokým IQ a EQ v hlavách. Máme byť na čo hrdí a  verím, že v budúcnosti bude takých ľudí na Hrochoti, alebo hlásiacich sa k Hrochoti ešte viac. Chráňme si teda našu minulosť, prítomnosť a pripravme dôstojnú budúcnosť tým, čo prídu po nás. Chráňme si našu kultúru, lebo aj ňou sme živí. Ak necháme zahynúť našu kultúru, aj my zahynieme ako Hrochoťania aj ako Slováci.       

 Čo nám k tomu dodáva majster Rúfus v spomínanom uverejnenom dopise z 10. júla  2007 na druhej strane grafickej prílohy? Citujem: „Ďakujem Vám a všetkým Vašim spoluobčanom za Vaše kultúrne a národné cítenie. Človek musí vedieť, čí je, nemôže ako bezdomovec kutrať v kontajneroch svoju potravu.“