Verejná knižnica Mikuláša Kováča a maliari Maroš a  Karol Kováčovci zo Zvolena Vás pozývajú na vernisáž výstavy ich obrazov, ktorá sa uskutoční v pondelok 13. novembra 2017 o 17:00 hod. v pobočke knižnice na Fončorde, Jilemnického 48.  V hudobnom programe vystúpi herec DJGT vo Zvolene Mgr. art. Ondřej Daniš.

Maroš Kováč

Narodil sa vo Zvolene (1968). Už v predškolskom veku kreslil a maľoval. Od Základnej školy navštevoval Ľudovú školu umenia (ĽŠU), v ktorej si rozvíjal svoj výtvarný talent. ĽŠU ukončil po ôsmych rokoch absolventskými skúškami. Po absolvovaní ZŠ nastúpil na Stredné odborné učilište sklárske v Poltári v ktorom sa vyučil za brusiča skla.

Po ukončení štúdia sa zamestnal a svojmu koníčku sa ďalej nevenoval. V roku 2014 začal študovať na Univerzite tretieho veku UMB v Banskej Bystrici a vďaka tomu sa vrátil k svojej záľube.

Okrem maľovania má rád potulky prírodou spolu so svojím psíkom, taktiež má rád plávanie a jazdu na horskom bicykli. Trikrát vystavoval v rámci ročníkových prác študentov Univerzity tretieho veku UMB v priestoroch Radnice mesta Banská Bystrica. Vyhranený štýl maľovania a kresby nemá a ako sám hovorí, maľuje a kreslí všetko, čo ho osloví.

Karol Kováč

 Narodil sa vo Zvolene (1971). Starší brat Maroš si neustále niečo kreslil a mladší brat Karol ho začal prirodzene napodobňovať. Už v detstve ilustroval knihy a maľoval fresky, čo sa však u rodičov nestretlo s pochopením. Ako brat, aj on začal navštevovať Ľudovú školu umenia. Niekedy počas základnej školy sa mu prvýkrát dostal do rúk časopis Roháč, v ktorom ho zaujali kreslené vtipy.

Karol Kováč hovorí:

„Náš otec bol veselá povaha (asi som veselú náturu zdedil po ňom tiež) tak som začal kresliť prvé vtipy. V roku 1986 som sa dozvedel o súťaži Zvolenský pichliak a tak som tam poslal niekoľko svojich obrázkov. Tiež o rok neskôr a o ďalší taktiež. V roku 1989 som túto súťaž vyhral, no a odvtedy sa už nekonala. Verím, že nie mojou vinou. Vďaka tomu, že sa moje kresby dostali do povedomia, začal som v tej dobe spolupracovať s Okresným osvetovým strediskom a zvolenským novinárom Martinom Mázorom. Uverejnili mi moje výtvory vo vtedajších novinách a časopisoch (Zvolenské noviny, Kultúrne listy, Majo).“

Karol mal niekoľko samostatných výstav. Posledná bola v roku 1992. Odvtedy kreslil už len sporadicky do „šuflíka“. Keď mu brat Maroš na jednej rodinnej oslave navrhol, aby spolu urobili výstavu, najviac sa pre túto myšlienku nadchla jeho manželka, ktorej sa jeho kresby vždy páčili. Verí, že sa budú páčiť aj ďalším.