Lokaj jeho cisárskej výsosti v Thurzovom dome

Výstava
1 /

cisarsky lokaj anton szmolen

Spoznať životný príbeh banskobystrického rodáka Antona Szmolena, ktorý na prelome 19. a 20. storočia pôsobil ako osobný dvorský lokaj cisára Rakúsko-uhorskej monarchie Františka Jozefa I., pozývajú do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici historici Roman Hradecký a Peter Račko.

Výstava v Thurzovom dome

Lesk a slávu viedenského cisárskeho dvora, ale aj zákulisné pomery v službe cisára na pozadí významných politických, hospodárskych či kultúrnych udalostí prezentuje najnovšia výstava Stredoslovenského múzea s názvom LOKAJ JEHO CISÁRSKEJ VÝSOSTI, ktorej slávnostné otvorenie sa uskutoční už vo štvrtok 14. júna 2018 o 16:00 hodine v Thurzovom dome.

„Doposiaľ sa nám zachovali rukopisy s pamäťami na život v službe na cisárskom dvore len z pera komorníka Eugena Ketterleho a lokaja Antona Szmolena. Rukopis pamätí rodáka z Radvane je súčasťou bohatého a rozmanitého fondu nášho múzea,“

zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea a jeden z dvojice autorov Roman Hradecký.

„Som uhorský Slovák“

Anton Szmolen, rodák z Radvane, sa ako jeden z mála dostal do bezprostrednej blízkosti cisára Františka Jozefa a jeho rodiny, verne mu slúžil a jeho pamiatke zostal lojálny až do svojej smrti. Ako sa dostala sirota z chudobnej meštiansko – remeselníckej rodiny až na cisársky dvor? Čo všetko na ceste k cisárovi zažil a aké sú jeho spomienky na službu Jeho cisárskej výsosti?

Svoje spomienky zhmotnil do memoárov, ktoré autorom výstavy poslúžili ako jeden z hlavných zdrojov pri písaní scenára pripravovanej výstavy.

„Ďalším pohľadom na život Antona Szmolena je jeho karikatúrne stvárnenie, ktoré vedecky interpretoval uznávaný slovenský historik a pracovník Historického ústavu SAV Roman Holec. Vďaka tomuto stvárneniu meno „Tóni Szmolen“ “prežilo“ až do 21. storočia,“

približuje výstavu jej spoluautor Peter Račko.

„Virtuálny“ životný príbeh prežil Tóniho Szmolena až do súčasnosti

O živote cisárskeho sluhu po opustení služby vieme už len veľmi málo. Jeho virtuálny životný príbeh, v ktorom sa stal symbolom cisárskeho dvora, lokajstva a zrady sa objavuje v karikatúrach maďarských humoristických časopisoch až do roku 1914.

Uhorskí politici postupne vytvorili zo slovenského lokaja v službách cisára karikované stelesnenie panovníka – terč, zastupujúci všetko zlo pochádzajúce z cisárskeho dvora. V priebehu celého 20. storočia tak meno Tóni Szmolen symbolizovalo v Maďarsku aroganciu, kolaboráciu, či zradu národných záujmov.

Čím si túto nepopulárnu nálepku Anton Szmolen vyslúžil a prečo sa dostal do nemilosti uhorských politikov i bežných ľudí, prezradia autori výstavy Roman Hradecký a Peter Račko na komentovaných prehliadkach 12. 7., 9. 8., 13. 9. a 18. 10. 2018 v Thurzovom dome vždy o 16:00 hod.

Spoznať zákulisie života na cisárskom dvore jedného z najstarších a najväčších panovníckych rodov v Európe a tiež historické míľniky politicko-hospodárskeho a národnostno-kultúrneho života cez osobné memoáre Banskobystričana Antona Szmolena môžu návštevníci Stredoslovenského múzea od 14. júna až do 28. októbra 2018 v Thurzovom dome

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom výstavy.

 

plagát_na_výstavu_Lokaj_jeho_cisárskej_výsosti

Zdroj: SSM BB, Foto: archív