Slovensko tohto nominovalo na zápis do celosvetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO horehronský viachlasný spev. Folklórny súbor Šumiačan ho nedávno predstavil na veľkej súťaži speváckych súborov v Moskve a v silnej konkurencii zvíťazil.

Skvelá reprezentácia Horehronia v Moskve

Umelecký vedúci FS Šumiačan Marian Čupka o tomto významnom medzinárodnom úspechu povedal:

„V Moskve sme spievali na niekoľko etáp, pretože sme sa zúčastnili vyvrcholenia veľkolepej celoruskej súťaže speváckych súborov. Osem najlepších kolektívov z celého Ruska sa postavilo proti nám, ale aj srbskému a bieloruskému súboru. Tí bohužiaľ vypadli už v prvom kole, my sme sa postupne dostali až do finále. Bolo to zaujímavé aj v tom, že výkony jednotlivých súborov posudzovali zaslúžilí umelci z Ruska, napríklad riaditelia akadémie umení, konzervatória a vedúci najväčšieho 350-členného ruského speváckeho zboru.“

Ďalej Čupka pokračoval:

„Medzi ruskými súbormi vládlo napätie, u nás nie. My sme si prišli zaspievať náš viachlasný dynamický horehronský spev do Moskvy, z ktorého boli miestni unesení, lebo sme nepotrebovali ani mikrofóny. Sme veľmi radi, že z tých všetkých horehronských obcí práve FS Šumiačan ich mohol reprezentovať v Rusku. S tým nádherným víťazným pocitom by sme sa chceli podeliť s každým Horehroncom.“

Naši folkloristi si z Moskvy priniesli si diplom a krásny samovar. Organizačná vedúca FS Šumiačan Monika Čubaňová k tomu uviedla:

„Na hokejové majstrovstvá sveta, ktoré práve prebiehali v Moskve, sme sa nedostali kvôli náročnému programu, ale súťaž speváckych súborov stála sa to. Oslovila nás ruská strana, my sme súhlasili, vybavili sme si letenky, prišli, zúčastnili sa súťaže a zvíťazili v silnej konkurencii štvor až päťhlasov.. V Chráme Krista Spasiteľa po modlitbe najskôr zaznela naša pieseň Otče náš, ktorú sme museli zopakovať ešte dvakrát s ďalšími piesňami. Inak tu musí byť ticho, bez fotografovania a používania kamery. Spievali sme potom v divadle mimiky a pohybu, ale aj v metre.“                        

Marian Čupka ešte dodal:

„Dôležité je, že sme sa mohli stretnúť s národom, ktorý tiež viachlasne spieva. Pred nami takisto spievali generácie a vyhrávali súťaže, my sme radi, že aj my sme to dokázali pred 60. výročím FS Šumiačan, ktoré oslávime na budúci To by malo byť inšpiráciou aj pre tých, čo prídu po nás.“

FS Šumiačan

Keď sa v roku 1957 vracal z vojny mladý Šumiačan Ján Molent, jeho kroky viedli do Beťakovej chyže, kde sa veselo bavila partia mladých dievok a mládencov na priadkach. Nadšený zážitkom zo spoluzakladania folklórneho súboru Jánošik v Olomouci, rozhodol sa túto šumiacku krásu ukázať svetu. A tak sa 15. januára 1957 táto partia začala schádzať, spievať, tancovať a vystupovať pod názvom Šumiačan.

Mladí nadšenci spolu so zakladateľom súboru Jánom Molentom sa rozhodli zachovať a predstaviť miestne ľudové zvyky, piesne a tance za chotárom obce. Vo FS Šumiačan sa za pomaly 60 – ročnú históriu vystriedalo mnoho spevákov, tanečníkov a muzikantov.

Vďaka nadšencom sa ľudová pieseň rozniesla nielen po celom Slovensku, ale až za hranice našej vlasti. Folklórny súbor Šumiačan má za sebou tisícky vystúpení na folklórnych festivaloch Detve, Východnej, Heľpe, Strážnici , Myjave, Liptovskej Tepličke, Važci, nespočetné vystúpenia v zahraničí v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Taliansku, v Číne, Srbsku, Chorvátsku a Rakúsku.

Nezabudnuteľné zážitky majú členovia na vystúpenie v rámci slovenského festivalu v New Jersey ako aj na účinkovanie na Červenom námestí pod Kremľom v Rusku, rovnako ako teraz v Chráme Krista Spasiteľa.

Bohatstvo ľudových piesní zo Šumiaca je nevyčerpateľnou studnicou, ktorú sa folklórny súbor pokúsil zachytiť na troch kazetách a troch CD. Folkloristi zo Šumiaca sa stali laureátmi mnohých súťaží. Dnes má súbor okolo tridsať členov. Jeho vedúcim je Šimon Károly a spoluúčinkuje ľudová hudba Pokošovcov zo Šumiaca.

Súbor počas svojej existencie nahral desiatky piesni pre Slovenský rozhlas. Pesničky, tance i hudba z repertoáru FS Šumiačan sa dostali do filmov ako Pacho hybyský zbojník, Nevesta hôľ, Malka, Soľ Zeme, Partizánskou cestou, Výšiny, Na moste, Metamorfózy Šálkovej, Furmani, furmani, Furmanské ozveny, Dedinôčka moja, Chlapci spod Kráľovej hole, Zvučí pieseň po horách…

Horehronský viachlasný spev 

Obce horehronského regiónu, Šumiac, Telgárt, Vernár, Pohorelá, Polomka, Heľpa alebo Závadka, sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi.

V slovenskom reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je v súčasnosti 11 prvkov, pričom viachlasný spev pribudol v januári 2016. Z toho sú tri zapísané v UNECSO –  fujara, Terchovská muzika a v decembri minulého roka sa tam dostali gajdy a gajdošská muzika.

Proces zápisu do UNESCO je pomerne zložitá záležitosť a trvá minimálne dva roky. Do júna parížsky sekretariát posúdi, či prihláška spĺňa všetky náležitosti a prípadne vyzve nominujúcu krajinu, aby odstránila nedostatky. O tom, či sa horehronský spev uspeje, by sme sa tak mali dozvedieť koncom budúceho roka