Dnes, 13. októbra 2016 sa v Bratislave koná štátny pohreb slovenského prezidenta v rokoch 1993 – 98. Na tento deň vyhlásila vláda SR od 8:00 – 17:00 hod. štátny smútok.

Ing. Michal Kováč, CSc. (* 5. augusta 1930 – † 5. októbra 2016)

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku medzi Humenným a Medzilaborcami. Po ukončení stredoškolského vzdelania na Obchodnej akadémii v Humennom vyštudoval v roku 1954 v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE).

Bankár

Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej (ŠBČS). V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne. Po augustovej okupácii Československa ho v roku 1969 z britskej metropoly odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava – mesto za radového bankového úradníka.

V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989. Externe pôsobil aj na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).

Politik

Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS).

Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR). Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom aj od 27. júna 1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.

Prezident

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa stal jej prvým prezidentom. Do tejto najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady SR v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, ktoré pramenili z nesúhlasu prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi členmi zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády.

Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta zavliekli jeho syna Michala do susedného Rakúska. Tento prípad nemohol byť dodnes kvôli Mečiarovým amnestiám spravodlivo vyšetrený.

Funkčné obdobie mu skončilo 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde. Úradujúcim prezidentom sa stal Vladimír Mečiar  a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku Rudolf Schuster, zvolený priamou voľbou.

Ocenenia

V r.oku1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ- Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory – Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu – za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.

Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR boli prezidentovi Kováčovi v roku 1995 prepožičané štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwaśniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie „Maltézsky kolár za zásluhy“ a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov „Orden Stará planina so šerpou“.

Posledné roky života

Na prezidentskom dôchodku sa Michal Kováč, pokiaľ mu to zdravie dovolilo, venoval práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Stal sa čestným predsedom Centra pre európsku politiku. Po jeho boku vždy stála manželka Emília, ktorá mu pomáhala prekonávať aj Parkinsonovu chorobu.

Michal Kováč bol od 30. septembra 2016 hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19:50 hod. na zlyhanie srdca a posledným miestom jeho odpočinku bude bratislavský Ondrejský v cintorín. Česť jeho pamiatke!