Radovan Ocharovich: Ako vidia Banskú Bystricu cudzinci?

Blog
4 /

Často mi ľudia kladú otázku: „Rado, prečo títo zahraniční lektori prídu sem na Slovensko a učia v Banskej Bystrici?“

Nuž, odpoveď nie je jednoduchá a existuje na ňu mnoho odpovedí a príbehov. Za všetky sa mi vynára v hlave príbeh Paula N., ktorý je z Anglicka. Keď sa v 70. rokoch učili na hodinách dejepisu o Československu ako tu nemáme základné potraviny, ako je všetko pochmúrne, sivé a depresívne, nikdy ho nenapadlo, že by sem raz čo i len zavítal.

Radovan Ocharovich

V roku 2011 sa zoznámil na dovolenke s babou zo Slovenskej Ľupče a v roku 2012 prvýkrát prišiel na Slovensko s jedným malým kufríkom s osobnými vecami, len na pár dní na dovolenku. Zrazu videl, že je tu krásna príroda, že sú tu príjemní ľudia a pokojný život.

Keď sa dovolenka skončila išiel si chvíle čakania na vlak spríjemniť na banskobystrické námestie. Sadol si na pivo, pozeral na tú krásu dookola a keď potom začala hrať hodinová veža, dopil pivo a povedal si: „Toto je krajina v ktorej chcem žiť, toto je mesto kde navždy zostanem.”

Z týždňovej dovolenky je dnes 6 rokov a Paul nedá na Banskú Bystricu dopustiť a dodnes tu učí anglický jazyk.

Všetko sa to pre mňa začalo veľmi podobne, keď som v roku 2000 prišiel do Banskej Bystrice učiť anglický jazyk. Spolupracoval som vtedy s organizáciou AIESEC a cez nich som zháňal lektorov, ktorí potom učili študentov. Ja som im vybavoval víza aj ubytovanie, tiež som im pomáhal so stravou a so všetkým, čo sa dalo.

Cudzinci v Banskej Bystrici

Prichádzali prví lektori a neskôr moji  kamaráti David H. z Nového Zélandu – v súčasnosti ženatý so Slovenkou, tiež vtedy lektorkou našej školy. Američan David C. – momentálne občan Slovenskej republiky a moja spriaznená duša, ale napríklad aj Jon A. – Francúzsky lektor, ktorý sa tu natoľko usídlil od roku 1994, že sa z nás stali nerozluční priatelia a stále sa do Banskej Bystrice, aj napriek svojej dobrovoľníckej práci kade-tade po svete, vracia na niekoľko mesiacov v roku.

Myšlienky ma vedú aj k Američanovi Chadovi D. Bol studený decembrový večer v roku 2003 a Chad prišiel za mnou do kancelárie na Triede SNP 54 v Banskej Bystrici. Chcel učiť anglický jazyk a rozhovoril sa na tému krásy našej krajiny. Prežili sme spolu pár úspešných a na zážitky bohatých rokov. Chad sa pred pár rokmi oženil so Slovenskou Jankou z Brezna a žijú šťastne spolu dodnes.

Jazyková škola SPEAK

S niektorými cudzincami sme aj rodina – Keith L. – Američan a krstný otec môjho syna od roku 2002, s ktorým sme prežili nezabudnuteľné chvíle a tiež mal na Slovensku krásnu svadbu, nedá na Banskú Bystricu dopustiť. Túži sa sem jedného dňa vrátiť z ďalekej Ameriky a žiť tu plnohodnotný život so svojou manželkou Janou, tiež Slovenkou.

Dodnes prišli za mnou stovky ďalších cudzincov a ja som vždy pomohol kde som mohol. Ono je to už údel keď vás ľudia kvôli pomoci začnú vyhľadávať a posúvajú si medzi sebou informáciu za tým choď v Banskej Bystrici, ten ti určite pomôže.

S rodinou

Z tých “najnovších” cudzincov je zaujímavý príbeh Angličana Alexa M., ktorý pôsobí momentálne na pozícii riaditeľa v našej škole alebo Kanaďana Jasona M., ktorý je našim akademickým manažérom. Obidvaja si zamilovali naše mesto, sú tu už niekoľko rokov. Okrem iného ich dobrovoľnou činnosťou je tiež uvádzanie nových zamestnancov – cudzincov do života v Banskej Bystrici a na Slovensku. Od vyzdvihnutia na autobusovej stanici až cez ubytovanie, prvé prechádzky mestom, vyplnenie ich voľného času tak, aby sa u nás cítili ako doma.

Nie nadarmo sa hovorí “Za živa v Bystrici, po smrti v nebi”. Nepoznám cudzinca, ktorému by sa nepáčil život v našom meste. Vážme si preto a zveľaďujme našu krásnu Banskú Bystricu. A šírme dobré správy o nej do celého sveta.

bb3

Autor: Radovan Ocharovich, Foto: ilustračné

Radovan Ocharovich

Radovan Ocharovich

3 článkov

Každý človek by mal v živote robiť to čo ho baví. Od 16tich rokov som učil, vždy som chcel mať svoju firmu, byť úspešný manager a pomôcť druhým tak, aby som sa ráno vedel na seba pozrieť do zrkadla.