Miro Toman: Protestné zhromaždenia v Banskej Bystrici postupne strácajú pôvodný náboj

Komentár
32 /

Pri všetkej úcte k organizátorom protestných zhromaždení v Banskej Bystrici, ktorí dokázali pritiahnuť trikrát na Námestie SNP po úkladnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej   tisíce ľudí (tento piatok do dvoch tisíc) a udržať dav na uzde slušnosti, už to nie je ono.

Nejde ani tak o polovičnú účasť na bystrickom centrálnom námestí 16. marca v upršanom počasí oproti minulému piatku, ale o to, čo zostalo z obsahu pôvodných protestov. Dávno  platí, že Banská Bystrica nie je Bratislava, čo sa týka nielen účasti na mítingoch, ale aj  ich náboja.

Kým pred týždňom znelo našim námestím „Dosť bolo Fica!“, počas uplynulých dní sa logicky vytratil hlavný cieľ protestu, pretože Robert Fico podal demisiu a Slovensko bude mať novú vládu na čele s Bystričanom Petrom Pellegrinim.

Vládna koalícia vyriešila politickú krízu v súlade s Ústavou SR, splniac podmienku prezidenta Andreja Kisku na zásadnú rekonštrukciu doterajšej vlády. Je jasné, že to najviac naštvalo súčasnú opozíciu, ktorá sa po každodenných útokoch na predstaviteľov vládnej koalície už videla v ministerských oblekoch. Až prišiel  ťah koalície „kráľovským pešiakom“ na politickej šachovnici a všetko je inak. 

Nemožno sa čudovať ani ľuďom protestujúcim na námestiach slovenských miest, že z nenávisti voči Ficovej vláde živenej mediálnou masážou neveria ani tej novej, ktorá ešte len vznikne pod vedením Petra Pellegriniho. Dnes je ľahšie označiť každého predstaviteľa Smeru za zlodeja, mafiána či korupčníka, ako si odpľuť na chodníku.

Predsa len pre Bystričanov je nový predseda vlády slušným politikom, ktorý ako prvý neváhal podporiť Jána Luntera v jeho vlaňajšom predvolebnom súboji s Marianom Kotlebom  a ani vo vysokých štátnych funkciách nezabúda na svoje rodné mesto.  Keď môže, vždy pomôže. Viesť protesty aj proti nemu, hocako niekto nemusí Smer či jeho predsedu Roberta Fica, by bolo prinajmenšom zaujaté…

A ruku na srdce. Najnovšie heslo „Dosť bolo Smeru, chceme predčasné voľby“ objektívne nie je riešením situácie. Hoci Smeru po masívnych protestoch na námestiach klesli preferencie, stále je to najsilnejšia politická strana na Slovensku. Keďže vládna koalícia dnes disponuje v NR SR väčšinou 79 zo 150 poslancov vonkoncom nehrozí, že v parlamente sa nájde ústavná 90 – členná poslanecká väčšina na skrátenie volebného obdobia v jeho polčase. Navyše kde je napísané, že po predčasných voľbách opäť nebude najsilnejší Smer?

Slová organizátorov protestných zhromaždení o tom, že riešenie vidia vo vytváraní občianskych platforiem, posilňovaní občianskej spoločnosti a väčšej politickej angažovanosti občanov, ale otvorene nevyjadrujú podporu súčasným opozičným politickým stranám, hoci tretí sektor kopíruje ich politické názory, je cestou k nepolitickej politike.

Svedčí to aj o tom, že slovenská politická opozícia vedená Richardom Sulíkom, Igorom Matovičom či Borisom Kollárom (s vylúčením Kotlebovej ĽSNS), či sa to niekomu páči alebo nie,  dnes nepredstavuje adekvátnu alternatívu voči súčasnej vládnej koalícii SMER-SD, SNS, Most – Híd. Pre mladé strany či KDH s novým vedením, ktoré si ešte len hľadajú svoje stabilné miesto na slovenskej politickej scéne, je výhodnejší riadny termín parlamentných volieb na jar v roku 2020.

To sú kľúčové problémy, ktoré stavajú predčasné voľby prakticky do autu, nech si ľudia protestujúci na námestiach myslia niečo iné. Nemožno si nevšimnúť ani to, že politizácia občanov protestujúcich v uliciach slovenských miest proti vláde „Za slušné Slovensko“ postupne zatláča do úzadia vyšetrovanie samotnej vraždy.

Z úst mladých zvolávateľov bratislavských mítingov dokonca zaznelo delenie ľudí na tých, ktorí tvoria občiansku spoločnosť (chodia na námestia) a tých druhých. Nie je to fér, pretože to by sa potom podľa tejto „logiky“  dalo odvodzovať, že v Banskej Bystrici je občiansky založených 4 tisíc ľudí a 73 tisíc Bystričanov stojí na opačnej strane? To predsa nie je pravda.

Môže sa poľahky stať, že časom skončia súčasné masové protesty vo väčších mestách tak, ako predtým Gorila. Praktická politika sa totiž robí vo vláde a v parlamente, nie na námestiach.

A na záver jeden postreh, ktorý akosi zanikol. Vybičovaná politická nevraživosť prekročila hranice ľudskosti – v Žiline ktosi úmyselne podpálil sídlo Smeru, predsedovi strany Most – Híd sa vyhrážajú smrťou. Takto predsa nevyzerá slušné Slovensko…