Predvolebná úvaha Ludvíka Nábělka

Blog
10 /

Premietam si uplynulé štyri bystrické  roky v hlave a spomínam na niekoľko epizód, ktoré sa mi vryli do pamäti poslanca mestského zastupiteľstva. Všetci vedia, že som bol členom najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD, SNS, SDKÚ-DS a hoci sa ku koncu volebného obdobia početne zmenšil, počas celých štyroch rokov sme dokázali  podporovať primátora Jána Noska pri postupnej realizácii jeho vízií.

Ctiac si princípy demokracie aj na komunálnej úrovni som s nevôľou sledoval, že mnohé tzv. neziskové či mimovládne organizácie sa svojou činnosťou odtrhli od svojho pôvodného poslania – altruistického, nezištného pomáhania tam, kde štátne orgány nestačia (aj keď mnohé už zjavne vznikli s úplne odlišnými cieľmi) a stali sa pákami nátlakových akcií pri presadzovaní politických záujmov svojich mecenášov.

Ukázalo sa to aj pri protivládnom besnení odštartovanom vraždou novinára Kuciaka a jeho priateľky. Systematizované podsúvanie bohviekde vyfabrikovaných konšpirácií o prepojení špičiek vlády a policajného zboru na dodnes nepotvrdených objednávateľov a realizátorov tohto zločinu, ako aj osvedčené mechanizmy vyvolávania vášní a nasmerovania agresivity u tzv. slušných ľudí boli toho príkladom. V odbornej psychologickej a sociologickej terminológii hovoríme o tzv. spindoktoringu  a morálnej panike, pričom ich organizovaná aplikácia na vzniknutú situáciu desí.

Vývoj udalostí v behu času preukázal oprávnenosť varovania pred  mystifikáciou, že iba „alforjanovia“ (a nikto iný) sú povolaní hodnotiť, kto je a kto nie je slušný človek. Mimochodom, mnohí úprimne cítiaci ľudia sa dnes cítia zahanbení tým, ako ľahko podľahli manipuláciám, a podvedení demaskovanými politickými ašpiráciami figúrok známych z vedenia protestov. Rád by som veril, že to bude dostatočnou výstrahou voči prvoplánovým obvineniam kohokoľvek a  v akomkoľvek záujme.

Priznám sa, že určitým sklamaním v rámci inak v podstate bezproblémového fungovania mestského zastupiteľstva bolo pre mňa účinkovanie (ne)politických „alternatívnych poslancov“ – ako celoživotný nestraník som viacerých z nich v minulosti dokonca volieval. Očakával som z ich strany priateľskejšiu a tvorivejšiu atmosféru pri riešení spoločných problémov nášho mesta.

Mrzelo ma, keď sa občas tvárili ako mravokárcovia a záchranné brzdy, hoci v skutočnosti brzdili akurát viacero investičných a rozvojových projektov, vrátane novej autobusovej stanice alebo aj nového územného plánu. Vraj v mene transparentnosti procesov a ochrany životného prostredia pre občanov. A ako badám, kandidujú opäť a vo väčšom množstve.

Všetci žijeme svoje životy v konkrétnych pracovných a ľudských okruhoch – môžeme diskutovať, pozdvihnúť svoj hlas proti nespravodlivosti, neznášanlivosti a nenávisti, presadzovať kultúru mieru v každodennom živote. Dosť ma preto prekvapilo, že pri hlasovaní o snahe ponúknuť nádej a alternatívu k egoizmu, bezohľadnosti a nenávisti, ktoré sužujú náš beztak polarizovaný svet a ohrozujú samotnú jeho existenciu, nepodporili môj návrh na programové prihlásenie sa nášho mesta k myšlienke kultúry mieru práve poslanci Banskobystrickej alternatívy. Ozaj, aká je ich alternatíva k mieru?

Nedávno pripomenul Pavol Dinka v Literárnom týždenníku kruciálnu otázku angažovaného intelektuála: „A čo ak sa mýlim?“ Lebo iba takáto pochybnosť dáva záruku, že nebudeme nikomu vnucovať svoje názory, tobôž nie prikazovať či naopak zakazovať, čo si má náš čitateľ (divák, poslucháč, občan) myslieť, mentorsky ho poúčať a mudrovať. Každý má predsa svoj rozum, svoje skúsenosti, isté nastavenie mysle a vnútorného presvedčenia…

Podobnú otázku som si kládol pred štyrmi rokmi, keď som ako jeden z prvých Banskobystričanov otvorene a verejne podporil kandidatúru Jána Noska za primátora mesta. Som rád, že som sa nepomýlil.

V komunálnych voľbách v roku 2014 som navyše dostal možnosť sám sa aktívne podieľať na razantnom vykročení Banskej Bystrice smerom k obrazu moderného fungujúceho stredoeurópskeho mesta – príjemného domova pre svojich obyvateľov a láskavého hostiteľa svojich návštevníkov. Som hrdý na to, že som bol pri tom.

Keďže sa Ján Nosko  rozhodol pokračovať v započatom diele aj v ďalšom štvorročnom funkčnom období a opätovne kandiduje na primátora mesta, kandidujem aj ja na poslanca za Centrum. Chcem s ním a s ďalšími priateľmi poslancami ďalej spolupracovať a byť užitočný pre občanov môjho volebného obvodu i celého mesta. 

Teší ma, že medzi kandidátmi na poslancov vidím viacero nových osobností, ktoré ak sa dostanú do zastupiteľstva, mohli by byť aj jeho myšlienkovým oživením. O tom, či to tak bude, rozhodnú voliči 10. novembra…

Autor: Ludvík Nábělek, Foto: ilustračné

Ludvík Nábělek

Ludvík Nábělek