Prečo kresťania na celom svete slávia Veľkú noc?

ZAUJÍMAVOSŤ
9 /

velkonocne vajicka

Veľká noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanov na celom svete. Pripomíname si umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Židia slávia Paschu, ktorou si pripomínajú oslobodenie národa Izraelitov spod egyptského jarma. Ak nie ste veriaci, tak si pripomeňte biblický význam Veľkej noci pre kresťanský svet, tešte sa z prichádzajúcej jari a užite si štyri voľné sviatočné dni.

Do Veľkonočného týždňa sme vstúpili Kvetnou nedeľou, kedy Ježiš vstúpil do Jeruzalema a zástupy ho vítali palmovými ratolesťami, ktoré u nás prichádzajúcou jarou symbolizujú kvety.

Nasleduje Zelený štvrtok, kedy modliaceho sa Ježiša v zelenej Getsemanskej záhrade zatkli rímski vojaci. Tento deň sa spája aj s poslednou večerou Pána, večer sa zväzujú zvony.

Prichádza Veľký piatok, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný na vrchu Golgota. Pre evanjelikov to znamená najväčší sviatok, pretože Syn Boží tým dokončil vykúpenie sveta. Počas dňa sa v katolíckych kostoloch neslúžia omše, oltáre sú bez cirkevných symbolov, zvony mlčia. Na evanjelických bohoslužbách sa čítajú a spievajú pašie, zachováva sa pôst.

Na Bielu sobotu bol Ježiš pochovaný do hrobu. Až večer sa rozozvučia zvony a konajú sa služby Božie na počesť Pánovho vzkriesenia. Tento deň je prípravou na veľkonočné sviatky, večer po Vzkriesení končí pôst.

Veľkonočná nedeľa symbolizuje nikdy nekončiaci súboj života so smrťou, je sviatkom jari. Pred dvomi tisíckami rokov vstal Ježiš z mŕtvych, vzkriesil ho Boh. To je zdrojom viery a nádeje na život večný…

Veľkonočný pondelok už patrí ľudovým zvykom toho ktorého národa. Oblievačky, šibačky, rozdávanie maľovaných vajíčok či iných dobrôt, to sú už skôr pohanské ako kresťanské zvyky, ale neodmysliteľne patria k nášmu životu.

Želajme si, aby počas Veľkej noci nádej, radosť zo života a láska zvíťazili nad lžou, nenávisťou a utrpením.

Autor: (tom), Foto: ilust.

Reklama

Majosport