Pobočka VKMK na Fončorde premietne Šulíkov film Krajinka

KULTÚRA
0 /

krajinka

Verejná knižnica Mikuláša Kováča vo svojej pobočke na Jilemnického 48 pripravila na pondelok 24. apríla 2017o 13:30 hod. premietanie filmu Krajinka s audio komentárom Karola Trnku. Vstup je voľný.

Film Martina Šulíka

Slovensko – českú poviedkovú drámu Krajinka z roku 2000 režíroval Martin Šulík  podľa scenára spisovateľa Dušana Dušeka, s hudbou Vladimíra Godára a kamerou Martina Štrbu.

Hrajú: Juraj Paulen, Anton Vaculík, Vilma Cibulková, Csongor Kassai, Jiří Pecha, Jakub Rada, Lukáš Miškovič, Ivan Martinka, Marián Labuda st., Jan Kraus, Věra Galatíková, Viera Topinková, Mátyás Dráfi, Anna Šišková, Dorota Nvotová, Ivan Gontko, Lukáš Latinák, Jaroslav Kuneš, Štefan Mišovic, Marta Rašlová, Peter Bzdúch, Attila Mokoš a ďalší.

Technológia audio komentára umožňuje nevidiacim a slabozrakým zmierniť dôsledky ich postihnutia v každodennom živote, predstavuje kompenzáciu ich znevýhodnenia a uľahčenie ich prístupu k audiovizuálnym médiám, ku kultúre. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade tohto projektu nejde o jednorazové podujatie či akciu, ale o začiatok novej éry sprístupnenia audiovizuálnej kultúry nevidiacim a slabozrakým.

Krajinka

Film vznikol v spolupráci Martina Šuilíka so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom, známym svojimi poviedkami. A rovnako ako v knihe poviedok aj tu sú historky, epizódy a anekdoty pospájané bez vzájomných súvislostí.

Filmový kritik Jozef Puškáš k spracovaniu filmu Krajinka uviedol:

„Historky sú pôvabné samy osebe, tak ako žánrové maľby, čas sa do nich vkladá z vonku, umelo komentárom rozprávača a čiernobielymi, „spravodajskými“ sekvenciami. A navyše ako v poviedkovej knižke, chtiac – nechtiac ich musíme porovnávať, zisťujeme, že niektoré sú lepšie, iné horšie, občas sa mihne skvelá, napríklad  tá o zúrivom Siebertovi.“

Krajinka však nie je iba spleť výjavov zo života prostých slovenských ľudí. Snaží sa zachytiť kus slovenskej histórie bez toho, aby ju zbytočne komentoval. Napríklad v príbehu o dvoch šibalských bratoch Petrovi a Pavlovi, ktorým sa doma neustále striedajú vojaci, podľa toho aká okupácia práve prebieha, vojna prináša do života vzrušenie v podobe ukradnutých vojenských suvenírov. Príbeh sa zameriava na vnímanie vojny detskými očami a len náznakom sprostredkúva jej skutočný drsný obraz.

Podobne je to v príbehu o krajčírovi Ondrášovi. Autori nám prinášajú úsmevnú epizódu z jeho života, ktorá o charaktere tejto postavy hovorí mnoho, avšak zložitosť doby je v tejto časti iba načrtnutá a budúci osud krajčíra sa opäť dozvedáme od rozprávača. Martin Šulík o filme hovorí, že myšlienka už vznikla asi v roku 1996, kedy chcel nakrútiť veselý film, ktorý by potešil ľudí, pretože na Slovensku bolo vtedy smutno a ľudia sa prestali smiať.

Mnohé z príbehov zachytávajú drsné charaktery obyvateľov, ba dokonca detí. Napríklad vo fragmente o tulákovi Cyrilovi Polkovi je detská zlomyseľnosť zachytená v momente, keď sa malí „fagani“ snažia podpáliť chudáka zavretého v latríne. Vyústenie tohto príbehu je však opäť úsmevné. S pomocou svätého Krištofa sa zo svojho potupného väzenia tulák Cyril dostane von cez žumpu, čo je pre neho vykúpením z ošemetnej situácie.

Aj zlomyseľní boli ľudia z príbehu o hluchonemom pastierovi Vojtovi, ktorému na lúke do hrdla vliezla užovka. Nik v dedine mu nechcel veriť, posmievali sa mu, bili ho, prevrátili ho dole hlavou až napokon mu užovka z hrdla vyliezla pred očami všetkých okolo stojacich a Vojto bol hrdina.

V takýchto momentoch sa skrýva tragikomika filmu Krajinka, ktorý skutočne miestami pôsobí ako rozprávanie dedinských historiek starého otca. A v tom sa skrýva jej čaro.

Autor: (dem), Foto: film Krajinka