Miro Toman: Zvolebnieva sa nám už aj v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve

Blog
10 /

Zaujala ma správa, že v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve vznikol nový poslanecký klub s minimálnym počtom troch poslancov. Pár mesiacov pred komunálnymi voľbami. Nič by na tom nebolo, keby dotyční poslanci jasne odôvodnili svoj krok a nezahmlievali.

Stalo sa to mimochodom aj vlani, pár mesiacov pred regionálnymi voľbami, keď kandidát na bystrického župana Igor Kašper vystúpil z poslaneckého klubu SMER-SD, SNS, SDKÚ v mestskom zastupiteľstve. Ako zámienku si našiel pomery v klube a podľa neho netransparentné nakladanie s majetkom v mestskej spoločnosti, v ktorej bol členom dozornej rady, kde mu to nevadilo.

Všetci vedeli, že to urobil preto, aby mohol kandidovať ako „nezávislý“, čím by si vzhľadom na módnu politickú vlnu zvýšil svoje šance na zvolenie. Hoci sa mu to napokon nepodarilo, stal sa aspoň krajským poslancom – zatiaľ nezaradeným.

Teraz vystúpili z klubu SMER-SD, SNS, SDKÚ-DS traja poslanci Martin Turčan (druhý viceprimátor), Matúš Molitoris a Katerína Čižmárová, v minulosti členovia SDKÚ-DS . Vraj „po dôkladnom posúdení okolností a závažnosti situácie, ktorá sa deje za ostatné dni na Slovensku“. 

Ja si myslím, že to urobili preto, aby mohli kandidovať v novembrových komunálnych voľbách ako nezávislí (ak nevstúpia do niektorej z nových strán) a neboli spájaní so Smerom. Celkom vtipná mi prišla žiadosť o vymazanie ich už neexistujúcej strany z názvu zostávajúceho koaličného klubu, v ktorom pôsobili viac ako tri roky. Ale povedali, že budú ďalej podporovať primátora Jána Noska, čo ma upokojilo.

Poviem to na rovinu –  zrozumiteľnejšie by bolo, keby sa naši komunálni politici vyjadrovali otvorene a neskrývali svoje zámery za vzletné slová. Ja by som to pokojne nazval obyčajným politickým kalkulom alebo vypočítavosťou.

Na Slovensku sú opakované odchody zo strán alebo prehadzovanie politických kabátov bežné a u niektorých politikov aj populárne. Napríklad nová straníčka Viera Dubačová sedí naraz v troch parlamentoch  – v NR SR ako nezaradená poslankyňa, v krajskom zastupiteľstve  ako „nezávislá“ poslankyňa a v mestskom zastupiteľstve ako poslankyňa Banskobystrickej altenatívy. A všetko je OK.

Možno sa na mňa dotyční mestskí poslanci za oné slová nahnevajú, ale ja som už taký – staromódny. Vychádzam aj z vlastných skúseností. Dve volebné obdobia som bol poslancom za Demokratickú stranu, ctiac si svoju politickú príslušnosť. Pod touto značkou som kandidoval a počas výkonu mandátu poslanca ma ani len nenapadlo, že by som sa jej mal vzdať a stať sa trebárs „nezávislým“. Značka DS mi vonkoncom nebránila slobodne myslieť a niesť za svoje verejné konanie osobnú i stranícku zodpovednosť.

Hoci väčšinový volebný systém umožňuje kandidovať straníkom i nestraníkom (nesprávne nazývaných nezávislí), pre mňa boli a sú vypočítateľnými skôr stranícki kandidáti, ktorých okrem občanov kontrolujú aj vlastné strany. Celkom určite medzi nich nepatria takí politici, ktorí menia  svoje stranícke tričká ako ponožky alebo sa z nich účelovo vyzliekajú podľa smeru politického vetra.

Preto nech si dávajú banskobystrickí „nezávislí“ akékoľvek prívlastky, ako napríklad alternatíva či srdcom, budú to pre mňa vždy len nestraníci alebo bývalí straníci. A keďže nemám krátku pamäť a poznám ich minulosť, tak na nich budem aj hľadieť, lebo im vidím až do „žalúdka“.

Ale inak sme všetci Bystričania, tak to treba brať športovo a s nadhľadom…

 

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman