Miro Toman: Ako sa dá disciplinárne odstaviť hokejová legenda kvôli hlúpym predpisom

Blog
6 /

Aspoň stokrát som si prehrával videá z hokejového zápasu našich „baranov“ s Košicami v piatok trinásteho. Konkrétne tú nešťastnú 9. minútu, keď po zrážke s Michalom Handzušom zostal ležať na ľade zranený Tomáš Hričina.

Ako bystrický fanúšik som sa snažil odosobniť a vyhodnotiť inkriminovanú situáciu z nadhľadu. Môže sa disciplinárna komisia SZĽH aj rozkrájať, ale ja som v neúmyselnej zrážke dvoch protihráčov žiadny okatý, tobôž nie úmyselný či podľa niektorých médií zákerný faul zo strany Handzuša nevidel. Ale ako sa na Slovensku stalo zvykom, do našej hokejovej legendy si neváhali kopnúť mnohí bezmenní facebookoví „hrdinovia“, náš hráč sa stal „bulvárnou potravou“ aj pre niektoré médiá.

Sám Michal Handzuš videl nešťastný moment na košickom ľade takto: „Faul to bol, ale úmysel tam nebol. Keď vidíte hráča s pukom a snažíte sa ho od neho odstaviť, rozhodnúť sa musíte v sekunde. Rozhodol som sa ako som sa rozhodol, jeho to rozhádzalo. Bola to aj nešťastná náhoda.“

Rozhodcovský trest 5 minút + do konca zápasu sa mi zdal postačujúci na to, ako to vyzeralo. Ešte by som prižmúril oko trebárs aj nad  stopkou na tri zápasy od hokejovej disciplinárky, ale tri mesiace natvrdo považujem za doslova disciplinárnu likvidáciu 39 – ročného Michala Handzuša ako hráčskej osobnosti. To má byť výstraha pre koho a za čo?

Dajte si dokopy slová dvoch členov disciplinárnej komisie. Predseda DK SZĽH Rastislav Jakubovič k rozhodnutiu komisie povedal: „Všetci členovia disciplinárneho senátu zaujali rovnaký názor, boli sme jednotní. Vychádzali sme z databázy SZĽH a videozáznamu. Pri posúdení sme dospeli k názoru, že nešlo o úmyselný zákrok. Tri mesiace je dolná hranica prípustnej sadzby podľa príslušných predpisov. Zavážilo aj to, že pán Handzuš doteraz nebol disciplinárne riešený, zákrok nebol úmyselný a navyše prejavil ľútosť. Keďže nešlo o úmyselné konanie, rozhodli sme sa neudeliť finančnú sankciu.“

Ďalší člen disciplinárky Ján Pardavý bol otvorenejší: „Máme hlúpy a nešťastný disciplinárny poriadok. Chýba rozpätie, v rámci ktorého by sme udeľovali sadzby. Každý zákrok je iný a treba ho individuálne posudzovať. Tak, ako je to v NHL. Takto sme viazaní článkom, že ak je hráč mimo hry viac ako sedem dní, udeľuje sa mu trest v dĺžke troch či štyroch mesiacov. Chce to zmenu.“ 

Bystrický útočník po udelení vysokého trestu od disciplinárky uviedol: „Nezostáva mi nič iné, len tento trest akceptovať. Po polovici môžem požiadať o prekvalifikovanie zvyšku trestu, ale najprv sa musím rozhodnúť, či vôbec budem ďalej hrať a pokračovať v hráčskej kariére. Nemyslím si však, že mi tento trest vzal chuť do hokeja. Asi dva dni po zápase som Tomášovi Hričinovi volal. Zaujímal som sa o jeho stav a prejavil svoju ľútosť. Dúfam, že sa čím skôr vráti na ľad, to je najdôležitejšie.“

Kto pozná Michala Handzuša vie, že je to férový človek na ľade i mimo neho, čo dokázal v NHL, slovenskej reprezentácii a dokazuje aj teraz v drese „baranov“. Košičan Tomáš Hričina, ktorý sa zotavuje z otrasu mozgu a lieči si krčnú chrbticu, to berie športovo, o čom svedčí jeho vyhlásenie pre médiá: „Nevolám po veľkých trestoch, pretože sa to môže stať hociktorému hráčovi. Sám nemôžem povedať, že sa mi nič podobné nestane. Je to kontaktný šport. Nebol by som rád, keby kvôli tomuto Mišo skončil. Ale stalo sa, čo sa stalo. Je to na jeho rozhodnutí.“ 

Bývalý reprezentačný tréner a hokejový odborník Ján Filc o množiacich sa tvrdých stretoch v hokeji hovorí: „Sú dôsledkom viacerých vecí. Vďaka lepšiemu výstroju sa hráči cítia na ľade bezpečnejšie, čo je vážny dôvod. Prichádza však k atakom zo slepej strany, ktoré môžu mať zlé následky, najmä ak je hráč nižší a ľahší. Bolo to vidieť pred pár rokmi pri náraze Zdena Cháru do Miroslava Šatana. Podobne to bolo aj nedávno. Hričina zakopol a Mišo Handzuš mu potom v smere korčuľovania zachytil aj hlavu. Nedá sa však povedať, že by to Michal spravil úmyselne.“

Stačí spomenúť úmyselný likvidačný zákrok Anatolija Golyševa z  Avtomobilistu Jekaterinburg na slovanistu  Václava Nedorosta v zápase ruskej KHL, za ktorý dostal ruský hráč stopku na tri zápasy. Alebo brutálny zákrok dvojmetrového Američana Joea Finleyho na Slováka Michela Miklíka vo fínskej lige, po ktorom náš hráč putoval do nemocnice a faulujúci súper na trestnú lavicu iba s osobným desaťminútovým trestom. 

Do kategórie nezmyselných trestov patrí aj vlaňajší osemzápasový dištanc s finančnou pokutou ktorý dostal Košičan Ladislav Nagy za nešportové správanie sa voči rozhodcom. Na neadekvátnosti tohto disciplinárneho potrestania dlhoročného slovenského reprezentanta a kapitána košického mužstva nič nemení ani jeho dodatočné skrátenie, keď sa hráč po odpykaní polovice trestu odvolal. V iných prípadoch stačilo vylúčenie v hre…

Normálny človek a hokejový fanúšik si kladie otázku, kam sa podela spravodlivosť v hokeji, keď rozhodcovia či disciplinárne orgány hodnotia fauly či správanie sa jednotlivých hráčov tak rozdielne. Keď to porovnáte vyjde vám, že úmyselný faul so zranením protihráča môže vyjsť vinníka lacnejšie, ako neúmyselný faul a nešťastná zrážka s protihráčom Michala Handzuša.

Pripadá mi trápne, že disciplinárna komisia SZĽH sa neriadi zdravým sedliackym rozumom a objektívnym posúdením videozáznamov inkriminovaného zákroku v zápase, ale svojimi formálnymi predpismi, ktoré niektorí jej členovia považujú za nedostatočné a volajú po ich zmene.

Praktickým výsledkom však je, že hokejová disciplinárka sa alibisticky schovala za suché znenie článkov svojho, podľa Jána Pardavého „hlúpeho a nešťastného“ disciplinárneho poriadku, čím hráčsky odpísala Bystričana Handzuša.

To sa nenájde žiadna hokejová autorita na Slovensku, ktorá by tento zjavný nezmysel zvrátila a napravila? Prečo nechajú držiteľa Stanley Cupu, majstra sveta a  dlhoročného slovenského reprezentanta nútene sedieť doma alebo na štadióne za mantinelmi, aby musel rozmýšľať o ukončení svojej hráčskej kariéry v drese „baranov“ do tretice bojujúcich o zisk ligového titulu?

Pripájam sa k bystrickým hokejovým fanúšikom, ktorí v 26. minúte poslednom ligového duelu s Nitrou na „béčku“ rozvinuli transparent s nápisom:Mišo # 26 stojíme za Tebou!”. Zároveň však musím otvorene vysloviť svoj názor, že takéto formálne disciplinárne odpisovanie hráčskej legendy môže byť hanbou slovenského hokeja. O budúcnosti našich špičkových hráčov predsa nemôžu rozhodovať od zeleného stola nejakí hokejoví funkcionári…

Autor: Miro Toman, Foto: ilust.

Miro Toman

Miro Toman