Miro Toman: Antisemitizmus nespí v Bystrici ani 70 rokov po strašnej vojne

Blog
9 /

Kedysi som rozmýšľal nad tým, prečo moji židovskí priatelia tak dlho po II. svetovej vojne pripomínajú svetu holokaust a informácie o ňom dávajú svojim ďalším pokoleniam. Až neskôr som pochopil, že je to preto, aby naň nikdy nezabudli a nepripustili, aby sa tá nepredstaviteľná hrôza kedykoľvek v budúcnosti zopakovala. To sa týka aj nás ostatných.

Pojem holokaust

Najskôr azda trochu osvety. Holokaust je označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov sa používa tiež hebrejský termín šoa (zničenie, záhuba).

Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel (* 1928), ktorý ho použil vo svojom románe Noc (La Nuit 1958). Najpočetnejšími obeťami holokaustu boli Židia prostredníctvom „konečného riešenia židovskej otázky“.

Zasiahol však aj príslušníkov niektorých slovanských národov, najmä Poliakov, Bielorusov, Ukrajincov, Rusov, obyvateľov bývalej Juhoslávie či Rómov. Terčom likvidácie sa stali taktiež homosexuáli, ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z radov komunistovanarchistov demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 až 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Židov. 

Holokaust je dodnes terčom spochybňovania, prevažne z radov kritikov štátu Izrael, neonacisticky a antisemitsky zameraných skupín ľudí. „Osvienčimská lož“ sa považuje za prejav, ktorý zasahuje do práv obetí nacistického režimu počas 2. svetovej vojny a spôsobuje poškodeným citovú ujmu. Vo viacerých krajinách je spochybňovanie holokaustu trestné.

Antisemitizmus je vlastný ĽSNS

Slovenský antisemitizmus prekvital najmä počas tzv. Slovenského štátu pod vedením prezidenta Jozefa Tisa a Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Slovenskí gardisti sa priamo podieľali na likvidácii Židov, ich deportovaní do nacistických koncentračných táborov a arizovaní židovského majetku

Na tieto temné historické tradície nadviazala Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) vedená Mariánom Kotlebom, ktorý je toho času aj bystrickým županom. Ani zďaleka to však nie je len o gardistických uniformách,  pozdrave „Na stráž!“ či ďalších symboloch vojnového Slovenského štátu a  neuznávaní SNP. Je to aj  nenávisti voči Európskej únii, USA či NATO a antisemitizme.

Zvesenie vlajky EÚ, hanlivý transparent na budove Úradu BBSK počas osláv 70. výročia SNP či dvoch čiernych zástav o rok neskôr, útok na bystrické divadlá si všimli všetci Bystričania, dokonca aj svet. Preškrtnutú karikatúru Žida so zväzkom bankoviek v ruke v júlovom čísle občasníka Bystrický kraj, ktorý vydáva Úrad BBSK, už málokto. Bol to obrázok akoby vystrihnutý z  protižidovských novín Gardista či Slovák z rokov 1939-45..

Až najnovší priam absurdný výstrelok ĽSNS vo forme propagandistického trestného oznámenia na „neznámeho“ páchateľa za výstavu s príbehmi ľudí, ktorí sa stali obeťami nacizmu, holokaustu a komunizmu, upriamil pozornosť k podstate zvrátenej ideológie Kotlebovcov namierenej proti Židom.

Ak má byť hlavným dôvodom trestného oznámenia príslušnosť pani Štefánie Lórandovej alias Demeterovej (1919-2012), ktorá prežila holokaust v koncentračnom tábore Osvienčim a zachránila stovky Židov, k ľavicovému sionistickému hnutiu Hašomer Hacair počas vojny, tak je to čistý antisemitizmus.

Kotlebovci považujú všetky sionistické organizácie za teroristické, odvolávajúc sa pritom na neplatnú rezolúciu OSN z roku 1975, ktorá bola zrušená o 16 rokov neskôr. A tým, že nezisková organizácia Post Bellum vystavila na banskobystrickom Námestí SNP banner s fotografiou židovskej hrdinky zo Slovenska a jej krátkym životopisom, mala sa dopustiť „propagácie a podpory skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb.“

História nacizmu a holokaustu sa nesmie zopakovať

Až by sa chcelo zvolať: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja.“ Súdnemu človeku je jasné, že Kotlebovci otvorene provokujú a pred budúcoročnými parlamentnými voľbami napínajú svaly, aby získali mediálnu pozornosť a hlasy. Ibaže brať takéto provokácie na ľahkú váhu alebo ich považovať len za nemiestny žart, by bola aj 70 rokov po II. svetovej vojne tragická chyba.

Stále platí: Národ ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený ju prežiť znova.“ Ako príklad azda postačí spomenúť udalosť z 27.februára 1933, keď v Berlíne vznikol požiar Ríšskeho snemu. Nacistická vláda Adolfa Hitlera okamžite obvinila zo založenia požiaru komunistov. Nacisti v priebehu niekoľkých hodín desiatky z nich pozatýkali. Viacerým bolo okamžite jasné, že požiar je nacistickou provokáciou, ktorá im má umožniť likvidáciu opozície.

Z hľadiska ďalšieho vývoja bola otázka viny za požiar vlastne nepodstatná. Deň po ňom v Nemecku pozastavili platnosť ústavy a zaviedli výnimočný stav. O necelý mesiac odsúhlasil Ríšsky snem takzvaný zmocňovací zákon, ktorým sám seba definitívne postavil mimo hry. Potrebu zákona, ktorý umožnil vláde vydávať zákony bez parlamentu, odôvodnil kancelár Hitler nutnosťou boja proti červenému teroru.

Namiesto demokratického právneho štátu nastúpil štát totalitný. Do júla boli zakázané alebo svoju činnosť ukončili všetky strany okrem nacistickej. Zakázané boli odbory a nenacistické spoločenské organizácie. Bol to koniec ústavných slobôd, koniec slobody prejavu, tlače a nezávislej súdnej moci. Hitlerovi sa otvorila cesta nielen k ovládnutiu Nemecka, ale aj k rozšírenie tzv. životného priestoru nemeckého národa pomocou politického nátlaku a v konečnom dôsledku i prostredníctvom vojny.

Do mesiaca po požiari vznikol prvý koncentračný tábor Dachau. Od tejto chvíle mohol byť každý v Nemecku bez obmedzenia uväznený, pripravený o majetok a popravený. Začal sa pohon na Židov a holokaust.

Myslíte si, že takých „malých Hitlerov“ a antisemitov nežije okolo nás dosť aj v dnešnej dobe? Alebo že nenávisť k Židom skončila oslobodením od nacizmu v máji 1945? Ja si to nemyslím. Kotlebovci mali už dávno patriť na smetisko dejín, ibaže miesto toho si ich vodcu koncom roka 2013 dokázali zvoliť aj viacerí Bystričania za župana. Po dvoch rokoch sa jeho strana neštíti kopať do Židov. A čo na to my nežidia?.

Autor: Miro Toman, Foto: ilust.

Miro Toman