Ľubomír Motyčka: Tip na výlet – Slovenská Ľupča

Blog
7 /

Jej obyvatelia si žijú akoby v tieni Banskej Bystrice. O Slovenskej Ľupči sa často nehovorí. A pritom, stačí sa pozrieť na internet, ba čo je lepšie, stačí tam zájsť na námestie, aby si človek uvedomil, že je to zaujímavá a pekná dedina, ktorú sa oplatí vidieť. I s jej okolím.

Mám pritom chuť, podobne ako pri Ľubietovej, písať skôr o mestečku. Veď centrum má skutočne skôr mestský charakter. A keby sme tak ešte načreli do histórie. Ale, to si naozaj už každý dokáže nájsť.

Nespornou dominantou Slovenskej Ľupče je tamojší hrad. Už si ho ani nepamätáme, aký bol kedysi spustnutý. Nový majiteľ, Železiarne v Podbrezovej, ukázal, že aj seriózny súkromný vlastník môže byť dobrým hospodárom. Škoda, že podobných príkladov investícii zo strany súkromného sektora nie je viac. V každom prípade je to dobrý tip na výlet.

V posledných rokoch sa obec stala známou výrobou syrov. Mliečna farma Brauvich prekvapila svojimi syrmi Hiadlovec aj Francúzov. A uznala najvyššiu kvalitu. A pritom to táto firma stále nemá jednoduché. Je stále vo výstavbe a v rozvoji. Jogurty, možno pribudne i maslo a ďalšie výrobky. Po takom hrade je fajn prísť tam aj s deťmi. Kúpiť si syr a trebárs pohladkať malé teliatka.

Pozrieť si novú spoločenskú miestnosť a trebárs aj porozprávať sa o plánoch v oblasti agroturistiky. Len tak mimochodom, čoskoro pribudnú aj možnosti ubytovania. Tých je totiž v obci stále málo. Až teraz čoskoro pribudne zo 25 lôžok. A priznajme si, ubytovanie k cestovnému ruchu patrí.

Ľupčania sú známi aj svojou Lodenicou na Mlynčoku. Požičajú člny, vybavenie a šup, môžete sa plaviť po Hrone. Veď je to pekné a z hľadiska prevádzkovateľa aj obdivuhodné. Žiadne supe zárobky, len tvrdá práca a radosť zo spokojných zákazníkov.

Celkove je v zozname živnostníkov a podnikateľov obce zhruba 20 firiem. To nie je málo. Vyrábajú sa tu oblátky. Dudo Virág, nateraz ako posledný mohykán, ponúka vlastnoručne vyrobenú ľubietovskú keramiku, vydavateľstvo AB ART press ponúka krásne obrazové publikácie o Slovensku – vo väčšine z nich sa nájde aj miesto pre Slovenskú Ľupču. Čiže, možno si tu aj niečo kúpiť. No a nesmieme zabudnúť na slávneho gajdoša a výrobcu gájd Ľubomíra Tatarku.

Dosť však mien. Čo ešte môžeme vidieť? Najmä odborníkov poteší pohľad na zvyšky zrúcanín kláštora, prakticky uprostred obce, na archeopark, ktorý má začiatky vraj ešte v časoch pred Veľkou Moravou.

Chcete sa prejsť? Na bicykli, ale aj pešo, sa môžete vydať popod Šupín, okolo Skalného hríbu, do doliny Driekyňa…. sú tu dotyky Národného parku Nízke Tatry, ale aj Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Sú tu tri prírodné rezervácie. Skoro by človek povedal, že Slovenská Ľupča je súca priam na dovolenku.

So starostom obce Miroslavom Macákom sme však hovorili aj o ľuďoch ako takých. Sú ako všade inde. Jedni snaživí, iní sa vezú. Našťastie tých, čo chcú robiť, je podstatne viac. A obecné akcie majú popri masovosti aj ďalšie prívlastky. Napríklad spojené so zmyslom pre humor a recesiu. Ľudia sa radi bavia.

No a nezabúdajme, že aj v tejto obci, ale to platí pre celé okolie, sú jednotlivé akcie ďalšou turistickou atrakciou. Do Ľupče sa zbiehajú ľudia zo široka ďaleka. Lákajú atrakcie, program, regionálne produkty, špičková atmosféra.

Keď som teraz chodil po Slovenskej Ľupči, počasie nebolo najlepšie. A tak mi s fotografiami pomohla aj pracovníčka obecného úradu Eva Gránerová. Ďakujem. Inak, ona nadšene dokomentuje všetko zaujímavé v obci. Lebo, na všetko treba ľudí.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilust.

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka