Ľubomír Motyčka: Svetový deň cestovného ruchu – rozvoj a predsudky

Blog
3 /

Presne dnes je svetový deň cestovného ruchu. Pravdupovediac prechádzame popri ňom tak trochu bez povšimnutia. A vnímame ho najmä ako svoju dovolenku, presnejšie, či na ňu máme, alebo nie.

Akosi sa zabúda, že v rámci celkového hodnotenia patrí cestovný ruch do trojice najvýznamnejších svetových ekonomík. Cestovný ruch je teda práca a príležitosť pre ľudí. Aspoň z môjho hľadiska. Majitelia firiem samozrejme budú hovoriť najmä o miere zisku. Bez toho to nejde, ale v našom kraji s vysokou nezamestnanosťou mi ide najmä o prácu. A popri tom aj o to, aby prestalo vyľudňovanie dolín plných krásy, no aj chudoby.

V súčasnosti neustále opakujeme jeden základný predsudok. Na Slovensku rastie cestovný ruch preto, lebo sme bezpečná krajina. Preto k nám prichádza viac cudzincov a preto tu ostáva viac slovenských dovolenkárov. Ibaže Španielsko praskalo vo švíkoch, v Dubrovníku, Benátkach i Barcelone ľudia protestovali proti návalu turistov. Slovenské cestovné kancelárie si túto sezónu pochvaľujú.

Dovolenky do sveta sa predávali a predávajú veľmi dobre. Napríklad taký Omán je už teraz na celý október a november skoro vypredaný. Záujem je aj o Egypt a Emiráty, nevraviac o ďalších exotických krajinách. Ľudia, akoby si na nebezpečenstvo zvykli. Toto píšem len o letoch z Bratislavy. A len tak mimochodom, takmer 400.000 Slovákov bolo tohto leta v Chorvátsku.

Pravda je však aj taká, že na Slovensku trvale zaznamenávame rast záujmu o naše strediská cestovného ruchu. Vysoké Tatry sú pre mňa počas leta dokonca nezaujímavé. Ja predsa nepôjdem po chodníku v dlhom rade turistov. Podobné zábery prinášali televízie aj zo Slovenského Raja. O čom to svedčí?

Rast životnej úrovne nezasiahol celé Slovensko. Ale, je tu. Veľké firmy dokonca poskytujú svojim zamestnancom rekreačné poukážky a majú v slovenských hoteloch či penziónoch zľavu. Malé penzióny profitujú zo štátnej podpory lyžiarskych škôl a škôl v prírode. Pomáha im to stavať sa na nohy, stabilizovať zamestnanosť a rozvíjať sa.

A tu sa dostávame k nášmu kraju i mestu. Sme v osobitnej situácii. Na prvý pohľad to vyzerá tak, akoby nám chýbali rozhodujúce investície, porovnateľné s Tatrami. Chýbajú, to je fakt. Ale, napríklad Donovaly, to je dnes fabrika, ktorá dáva prácu viac ako 700 ľuďom.

Oblasť Táľov vyše 900. Dudince vyše 700. Štiavnicko viac ako 1.200. Podobne je na tom samotná Banská Bystrica. Investície sú potrebné. To vidieť na okrese Lučenec, kde je vďaka morskej vode v bazénoch tiež silný nárast. Máme však aj niečo iné. Nenarušenú a na väčšine miest nepreľudnenú prírodu a kúpele – i keď niektoré zanedbané.

Kultúrny turizmus sa ani zďaleka nerozvíja tak rýchlo, ako ten, ktorý je naviazaný na masové „zábavky“. A predsa aj hotely v Banskej Bystrici hlásia i počas leta vyššiu návštevnosť ako vlani. A vlani to bolo viac ako predvlani. Čiže, pohyb je aj tu. A to veľmi pozitívny. I vďaka úspešnému marketingu mesta.

Buďme však úprimní, marketing nestačí. Treba vyššiu kvalitu. A tá postupne tiež prichádza. Máme stále viac reštaurácií s veľmi dobrými službami, svoju ponuku intenzívne obohacujú aj kultúrne inštitúcie. Mesto je plné aktivít. Aktívne sú aj okolité obce. Dnes už doslova platí, že rôzne, i miestne akcie, sa stávajú produktom cestovného ruchu.

Je fakt, že kraj ako taký nevyužil šancu na prepojené regionálneho rozvoja s cestovným ruchom. V tomto smere sa nepodarilo presadiť veľa. Skoro nič. Našťastie je tu silná individuálna aktivita jednotlivcov, ktorí prinášajú rozvoj aj v tomto čertovsky nepriaznivom prostredí. Do toho patria vplyvy od byrokratickej legislatívy až po nečinnosť kraja, ktorý aktivity občanov svojou ľahostajnosťou skôr brzdí ako rozvíja.

Nuž, je to sofistikovaná práca vyžadujúca si aj schopnosť vidieť svet v širších súvislostiach. To nie sú zjednodušené krompáče a lopaty, také zrozumiteľné pivnému prostrediu. I keď, aj pivo sa stáva atrakciou a lákadlom. Malé pivovary sú tiež súčasťou rozvoja. A čo ešte taký Urpiner, ktorý sa stal súčasťou propagácie Slovenska i mesta.

Takže, ako ďalej? Objavovať krásy a možnosti svojej dediny, svojho mesta, či kraja. Regionalizovať ponuku tak, aby bola čo najzaujímavejšia, z hľadiska mesta i kraja /hádam to už po voľbách bude možné/ podporovať i dotáciami aktivity, ktoré prinášajú rozvoj a vyššiu kvalitu služieb. Prepájať rôzne aktivity tak, aby spolu tvorili niečo väčšie, čo nemožno obísť bez povšimnutia. Nezastupiteľný je aj princíp solidarity, bez ktorého to v cestovnom ruchu nejde.

Tých, zhruba 12.000 ľudí, ktorí v Banskobystrickom kraji robia v službách cestovného ruchu má právo na uznanie i podporu a tí ostatní majú právo uchádzať sa o využitie možností, ktoré kraj ponúka. A všetci spolu sa chceme tešiť z rastu životnej úrovne cez prácu, ktorá má zmysel.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: OOCR Stredné Slovensko

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka