Ľubomír Motyčka: Šikovná kuchárka Erika a princíp solidarity v praxi

Blog
1 /

kucharka1

Pri rozvíjaní cestovného ruchu som som ako poslanec mesta i kraja neraz zažil aj výčitky. K jednej sa teraz na konkrétnom príklade vyjadrím.

Som zástanca uplatňovania princípu solidarity. Najmä voči ľuďom, ktorí sa o niečo snažia. Len nemajú ustlané na ružiach. Takých som našiel napríklad v každoročnej súťaži kuchárov a cukrárov Gastro Cup. Táto jarná gastronomická súťaž organizovaná v hoteli LUX v Banskej Bystrici už od počiatkov prekračuje hranice nášho mesta.

Výčitka preto znela: „Prečo podporuje mesto dotáciou akciu, ktorá vlastne nie je mestská, ale už dokonca aj medzinárodná?“ Nech ju podporí napríklad VÚC. Urobím všetko preto, aby sa tak stalo. Ale prečo aj mesto? Súčasťou moderného cestovného ruchu je špičková gastronómia. Akciu organizujú okrem iných aj výborní banskobystrickí kuchári. Ďalší súťažia. A to je jedna z ciest ku kvalite. No a ďalší aj vďaka súťaži rastú.

Mám tu príklad z Rimavskej Soboty, zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb. Táto škola vyniká organizovaním aj vlastných podujatí, výmennými stretnutiami s inými školami – aj zahraničnými. Práve tento týždeň má dokonca dve medzinárodné zastúpenia.

Do Maďarska so študentmi cestuje aj pán Cisár, prezident bystrického klubu kuchárov a cukrárov, hlavný organizátor spomínaného Gastrocupu. No a škola má od pondelka svoje zastúpenie aj v Luxemburgu, kde prebieha súťaž o Svetový pohár EXPO GAST. Ide tam, ešte donedávna žiačka, dnes už majsterka odborného výcviku Erika Ratúková. Bežne sa s jej prácou možno stretnúť v Čiernom Orlovi na námestí v Rimavskej Sobote.

A teraz sa pokúsim všetko spojiť a vysvetliť. Erika sa nevedela rozhodnúť kam na strednú školu. Do Košíc, na umeleckú školu sa trochu obávala ísť. Zdalo sa jej to ďaleko od domu. A lákala ju aj kuchyňa. Tak sa rozhodla pre Rimavskú Sobotu a chcela byť cukrárkou. S tým aj šla ako žiačka na prvý Gastro Cup do Banskej Bystrice. No, pretože ju lákalo aj umenie, stále viac sa so svojimi záujmami presúvala do teplej kuchyne.

Riaditeľ školy pán Bagačka je dnes viac ako spokojný. Erika na kuchárskych súťažiach bodovala. Naposledy aj účasťou vo víťaznom slovenskom tíme na medzinárodných majstrovstvách Írska. A vlastne, práve po tieto dni možno niečo ešte pribudne. Na spomínanom Svetovom pohári v Luxemburgu.

V Írsku použila k bravčovej panenke pražené hrozno. Zaujala. Aj teraz už má niečo premyslené. Pripravuje danielí chrbát v cestíčku, tekvicovo pomarančové pyré, smotanovú údenú omáčku a k tomu vyprážané guličky z batátov. Zámerne používam už prítomný čas. Veď je to práve tento týždeň.

Trochu som aj provokoval. Čo takto niektoré špeciality, po súťaži aj túto, ponúknuť i v reštaurácii. Ja viem, že školská reštaurácia je iná, ale prečo by nemohla byť iná aj v tom, že sa v nej takto predvedie nová majsterka odborného výcviku.

Dievčina už doštudovala. Učí a vďaka svojmu umeniu má medzi o rok či dva mladšími študentmi autoritu. A to je dobre. Zápal pre špičkové kuchárstvo prenáša ďalej. Iskra tvorivosti preskakuje aj na iných.

Som veľmi rád, keď môžem prinášať i takéto príklady zo života. Držím palce a teším sa. I tomu, že Erika prejavuje záujem o slovenské klasické jedlá a rada im dáva novú vynovenú podobu. A teším sa, že cez Gastro Cup trošičku pomohla aj Banská Bystrica.

erika4

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka