V našej krajine sa vytvorila zvláštna situácia. Akonáhle je niekto zvolený za poslanca, starostu či primátora, stáva sa podozrivý.

Dokážeme s chuťou opakovať stále tie isté problémy, dožadovať sa vyšetrenia, trestu a odmietať pritom akékoľvek argumenty. Nezaberá dokonca ani to, že skôr ako sa začne trestať, malo by sa vyšetrovať a súdiť.

Neplatí to samozrejme o všetkých. Ak je niekto v opozícii a ukazuje prstom na druhých, je dobrý a spravodlivý. Zmení sa situácia, keď sa ten z opozície dostane k moci? Bude aj na neho platiť prezumpcia viny? Asi áno, lebo rokmi vytvorený zvyk sa stal železnou košeľou a ľudia radšej počúvajú všeobecné pravdy, tie isté opakované chyby, ako reálne skutočnosti. A vidia vždy len to negatívne.

Úplne najlepšie je byť dnes súčasťou takzvaných politických občianskych aktivistov. V Banskej Bystrici si neustále hovoria, že sú nezávislí, hoci sa pritom už dávno správajú ako disciplinovaná politická strana. Ibaže, oni nič, oni sú muzikanti.

Pritom, keby bolo podľa nich, mali by sme dnes stále starú autobusovú stanicu, chýbala by korčuliarska dráha a nerozbehli by sa mnohé ďalšie aktivity. A tí ktorí robia, sú neustále obviňovaní z najrôznejších nedostatkov, ba dokonca až zločinov. Pretože u nás platí prezumpcia viny.

Je to ťažký problém. Násobený tým, že v spoločnosti sú reálne nedostatky, že sú tu reálne ľudia, ktorí porušili princípy morálky, pravdepodobne i zákon. Píšem pravdepodobne preto, lebo o tom musia rozhodnúť vyšetrovatelia a súdy. A tiež by som porušil princíp prezumpcie neviny.

Nedostatky treba riešiť, vinníkov trestať. To je jasné. Tak ako je jasné, že nastupuje nová etapa vývoja spoločnosti. Väčší dôraz sa kladie na morálku a česť a čo je pozitívne, kladie sa stále väčší dôraz aj na odbornosť. Na schopnosť hovoriť k veci, konať s ťahom na bránku.

To sa potvrdilo v predchádzajúcich dňoch aj na sneme Združenia miest a obcí Slovenska. Zaujali tam dvaja hostia. Prezident republiky Andrej Kiska, ktorý prišiel nepripravený, chcel upútať všeobecným rečami, svojim opozičným slovníkom, spôsobil mierne šumenie a vlažné potľapkanie za príhovorom.

Čo sa stalo? To už nebolo námestie, to neboli aktivisti, ktorým sa prihováral. To boli starostovia a primátori. Ľudia, ktorí majú konkrétne problémy, ktorí potrebujú riešiť skutočné starosti. Aj preto s nesmiernym záujmom počúvali predsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý hovoril k veci, ktorý hovoril o tom, čo treba robiť a čo sa robí. V oblasti verejného obstarávania i znižovania administratívnej náročnosti samosprávy. Ale aj o ďalších konkrétnych problémoch s návrhmi na ich riešenie.

Nejeden herec by premiérovi mohol závidieť potlesk. Vyzeralo to ako po nejakej úspešnej premiére.  Tí, ktorí robia a nesú zodpovednosť, vedia jasnú a problémy riešiacu reč oceniť.

Médiá tento jav zaznamenali len veľmi vlažne. A predsa. Čo ak je to začiatok? Tak ako sa mení politika, tak sa vytvárajú predpoklady preto, aby krikľúni strácali krok za krokom šancu na uplatňovanie princípu prezumpcie viny.

Ešte to potrvá, no už dnes si možno vyberať. Či chce človek stáť pri prázdnych pózach, uplatňovať zovšeobecňujúcu prezumpciu viny, alebo pri tom pozitívnom, čo posunie spoločnosť dopredu.