Jozef Mazár: Krásne darčeky Vianoc – pokoj, láska, viera, nádej!

TÉMA TÝŽDŇA
5 /

advent

Čas Vianoc, pokoja, mieru, sviatky rodiny, lásky, viery a nádeje sú tu! Sedím pred počítačom a čítam športové správy a športovú publicistiku. Je skoré ráno, vo svojom poznámkovom bloku žurnalistu píše Jozef Mazár do archívu.

Matej Tóth

 Olympijský víťaz, člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica Matej Tóth je nevinný a môže opäť súťažiť. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) zastúpená Jednotkou integrity atletiky sa neodvolá na Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne proti verdiktu disciplinárnej komisie Slovenského atletického zväzu v prípade olympijského víťaza v chôdzi na 50 km z Ria de Janeiro 2016. Strohá informácia agentúry TASR rozoslaná na základe komuniké Slovenského atletického zväzu ma úžasne potešila.

Zapaľujem na stole položený adventný veniec, a k prvej zažatej sviečke na ňom nechávam letieť mysľou súvislosti – pokoj v duši. Sviečka horí, pomaly praská, zhasína. Aký pokoj existuje vo svete, veď aj mier na svete je v súčasnosti slovko symbolické. Prvá sviečka na adventnom venci mi zhasína. Rozmýšľam. Šepkajúce zhasínajúce svetielko zmysluplne oznamuje – ľudské zlo, mamona, vidina úžasných peňazí, majetku dáva v našich životoch pokoj a mier na vedľajšiu koľaj.

 Čo sa to robí? Na adventnom venci mi zhasína aj sviečka druhá. Pod ňu si zapisujem slovko viera. Nie náboženstvo. Viera v seba samého prostredníctvom ľudských dimenzií – telesnej, psychickej a duchovnej. Ach, aké že sú. Pri týchto myšlienkach sedím v komunite ľudí, ktorým životy kradne alkohol, droga, hracie automaty, ale i moc na peniazoch, nakupovanie, bulímia. Podaktorí vravia, nám pri odchode zo škodlivých závislostí viera pomáha. Dodávam len tak, trochu nesmelo, len pre seba, viera v seba samého, dokonalým spoznávaním sa – pomáha.

 Sviečka tretia mi v tej chvíli tiež hasne. Nazval som ju láskou. Na venci zhasína úplne. Oheň prestal prašťať. Ľudia sú sebeckí, potrebujú len seba a najväčšiu lásku, množstvo peňazí.

Ostala svietiť sviečka štvrtá – prihovára sa mi prostredníctvom nádeje. Dvíham ju a zapaľujem prvé tri. Och, koľko symboliky zo života olympijského víťaza Mateja Tótha. Vzácneho človeka, ktorému som v knižke Svedectvo veliteľa venoval vzhľadom na postupy a prístupy Svetovej antidrogovej agentúry WADA sedem strán. Okrem iného som tam napísal, že si nesmierne vážim svedomitých, čestných, úprimných a parcovitých ľudí, z ktorých sála prostredníctvom pokoja v duši, lásky k sebe, svojej rodine a tým aj druhým viera. Matej Tóth takým človekom je.

Stručná agentúrna správa, ktorá v tomto týždni obletela svet, to potvrdzuje. Nás, rodu verných Slovákov taká správa teší úžasne. To však neznamená, že nám má zaslepiť oči. Táto správa potvrdila, že ak niekto v živote dosiahne úspech ten spozná, že tým najdôležitejším bola jeho individualita, odhodlanie a nezávislosť, ktoré boli a zostali natoľko silné, že také úžasné osobnosti sa nestratili v dave kričiacom a siahajúcom po ekonomickej mamone.

V tom dave, ktorý ani veľmi nevie, že dnes už existuje vedcami vytvorená databáza prístupná voľne na internete, obsahujúca látky ako drogy, lieky, jedy či potravinové doplnky. Aj prípad nášho olympijského víťaza z Ria, Mateja Tótha, hlasno našepkáva, že v takej databáze chýba ešte jedna veľmi dôležitá podkategória – človek.

Róbert Mistrík

Keď svetom obletela informácia, ktorou začínam toto vianočné zamyslenie, len veľmi málo ľudí vie, že pri obhajobe čistoty športového víťazstva svetovej atletickej hviezdy, majstra sveta a olympijského víťaza v atletickej chôdzi – Mateja Tótha, člena Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, pomohol okrem iných aj ďalší veľmi úspešný a vo svete obdivovaný človek.  

 Vedec Dr. Ing. Róbert Mistrík, rodák z Banskej Bystrice. Tento člen medzinárodného tímu vedcov sa okrem iných úspešných vedeckých objavov zaoberal na vedeckej báze v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov sveta, Nature Biotechnology, veľkou neznámou, ba extrémne ťažkou úlohou, aké látky kolujú v našom tele.

Samozrejme, na problematiku športu zameranom v rubrike šport sa nechcem ani na portáli www.bystricoviny.sk, ba ani nebudem zaoberať podrobnou odbornou problematikou metód na ich identifikáciu, ale tohto špičkového vedca, ktorý je zároveň členom banskobystrického Lions klubu. Radšej ho poprosím o úprimné slovo, aby sa v predvianočnom čase z pohľadu , možno aj tých štyroch horiacich a zhasínajúcich sviečok na adventnom venci prihovoril aj k vám, stálym a pozorným čitateľom bystricovín, bystrým pozorovateľom nášho života.

Prečo sa na obhajobu nevinnosti Mateja Tótha odhodlal a čím konkrétne k jej úspešnému konečnému výsledku prispel? Tu sú jeho slová tesne po tom, čo sa dozvedel aj on oficiálnu správu z IAAF:

„Matej je absolútne nevinný a som šťastný, že pravda zvíťazila. Do tohto prípadu som vložil srdce a z neho mi spadol veľký kameň. Obával som sa totiž, že druhá strana bude za každú cenu trvať na svojich tvrdeniach, nehľadiac na naše vedecké argumenty. Z médií sa na nás valí takmer v dennom takte jeden dopingový škandál za druhým, rozhodnutia a tresty bývajú nekompromisné, ale aj v tejto ťažkej situácii sa ukázala Matejova nevina. Všetci sme sa zomkli a  nebolo tej sily na svete, ktorá by nás dokázala zlomiť. Nech je Matej príkladom pre všetkých, že človek sa nesmie nikdy vzdať aj keď sú okolnosti viac ako nepriaznivé. Do prípadu som sa vložil preto, lebo boj s nespravodlivosťami je pre mňa morálny imperatív.“

Ukazuje sa pre šport potrebné viac ako inokedy verejne sa zamýšľať nad vzťahom vedy a športu aj v tak krásnom a vzácnom čase Vianoc. Zamýšľať sa nad tým ako neistota hodnôt  a ich kritérií dokáže ovplyvňovať vyhliadky fair – play športového súperenia do budúcnosti. Vzťahy, zákulisie využívania vedeckých poznatkov v odraze činnosti WADA nedostávajú prostredníctvom publicistických výstupov pre čitateľskú verejnosť sveta dostatočný priestor v médiách.

Poznať v tomto smere občianske názory na kvalitu práce v tejto oblasti, jej postupy, úvahy o konflikte medzi výsledkami vedy a ich zneužívania či využívania v športe poukazovať v skutočnosti na hlbokú spojitosť vedeckého bádania a života v športe, so športom a pri športe. Nevyhnutnou podmienkou pre takú publicistiku  je odvaha verejne pochybovať nad chybnými krokmi hodnotení WADA, viesť v danom smere dialóg pred verejnosťou, ale tiež odvaha chybné výsledky posúvané verejnosti zo strany WADA a následne viacerých športových federácií čo najskôr opustiť.

Odpustenie môžeme a máme prostredníctvom médií i inými formami vysloviť iba tomu, kto si uvedomuje vinu voči športovcovi samotnému, príslušnej krajine či fair – play k športu pristupujúcej širokej verejnosti. Inak budeme iba prilievať olej do ohňa.

Pri adventnom venci

Adventný veniec si svieti zásluhou štyroch sviečok na stole a moja žurnalistická maličkosť pomyselne sedí s fotografom Jánom Miškovičom, právnikom Ľubomírom Bušíkom, podnikateľom Milanom Vigašom a skvelým futbalovým trénerom Petrom Benedikom tesne po tom, čo boli za ten istý Lions klub v Banskej Bystrici už po deviaty raz odovzdať pred Vianocami deťom Špeciálnej základnej školy na Ďumbierskej finančný dar.

Po tomto odovzdaní finančného daru sedíme v kaviarni ART v Banskej Bystrici, Sásová.  Stalo sa tak po Vianočnej besiedke, ktorú moderovala riaditeľka tejto školy detí s Downovým syndrómom. Mnohí viete, že Downova choroba sa navonok prejavuje abnormalitami v štruktúre a funkcii tela. Riaditeľka spomínanej školy, Lýdia Miklošovičová, hlavne však rodičia by o tom mohli rozprávať romány. Napísané smutne, ale stále so sviečkou nádeje a potreby pre život.

 Svoje o živote po celom svete rozpráva aj úžasne potrebný odborník Schneider Meier, ktorý sa narodil v Ľvove a žije v San Franciscu. Narodil sa slepý a sám začal vidieť vo svojich 17 – nástich rokoch. Aj on bol hosťom Lions klubu Banská Bystrica, ktorý združuje 32 členov. Dnes má po absolvovaní štúdií a výsledkoch vlastného bádania očné kliniky pre zrakovo postihnutých po celom svete.

Nie každý má vo svojom poznaní dostatok skúseností aby dokázal porovnávať svet. Nie každý má možnosť ísť nakuknúť do rôznych kútov sveta a  nie každý tam dokáže hľadať a spoznávať v sebe pramene viery. Človek je tvor spoločenský. Vzácny je taký, ktorý sa nezahrabáva do seba, ostáva so svetom v prirodzenom kontakte. Hľadá, objavuje, nezištne pomáha druhým. V dnešnom marazme sveta, v smetisku dejín, až príliš často hasnú sviečky pokoja a mieru, viery a lásky.

Nádej stále dokáže strhnúť svet k dokonalejšiemu poznaniu. Aj v požehnanej, krásnej krajine Slovenska, ktorá oproti bolestnému svetu, zatiaľ nie je krajinou prírodných a životných extrémov. I keď už aj na našom kúsku rodnej hrudy trčí mnohým ľuďom nielen ich pričinením dosť biedy a ľudskej poroby z ich topánok, ak ich ešte vôbec majú!?..

Inžinier architekt Jozef Frtús mi v predvianočnom čase rozprával o živote v druhej najľudnatejšej krajine sveta – Indii. Tam, kde sa narodil a pre svet zanechal množstvo vzácnych a potrebných odkazov  Móhandás Karamčand Gándhí. Nazývaný aj Mahátmá (Veľký duch). Bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národno oslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. V tejto krajine, povedal mi vzdelaný inžinier, chudobní ľudia stále zomierajú na ulici. Bieda je tam smrťou tisícok ľudí prikrývaná smrťou. Žobrajúca ruka prosiacej matky, možno po znásilnení s dieťaťom v ruke druhej, žalostivo prosí o kúsok chleba či vody. Volá o pomoc po prežití.

Také sú moje tohoročné úvahy pri adventnom venci. Také sú moje žurnalistické darčeky čitateľovi pod stromček Vianoc možno aj preto, lebo u nás akosi nechceme a stále menej píšeme, čítame i hovoríme o ľudskom poznaní a harmonickej integrácii vlastných citov. Chápem to, ono to začína od poznávania seba samého. Možno aj pri tom tohtoročnom adventnom venčeku. Možno pri skloňovaní toho, čo isto otriaslo dušou nášho milého a veľkého ambasádora človečiny a ľudskosti – Mateja Tótha vo svete.

Krásnym darčekom je poznať veľkosť duše ľudí typu Dr. Ing. Róberta Mistríka. Ukazuje sa, že veľkosť ľudského bytia je dnes zreteľnejšia než kedykoľvek predtým – avšak zreteľnejšie vidíme aj jeho možný úpadok. Lebo čím je tvor väčší, tým je i ohrozenejší. Čím mohutnejšie sú jeho možnosti, sily, schopnosti, tým zjavnejšie sú jeho ohrozenia.

Tým potrebnejšie sú pod stromčekom Vianoc darčeky duchovného života, ktoré sa nám prostredníctvom duševného sveta aj v športovej publicistike Slovenska, z roka na rok viac vytrácajú. Zásluhou človeka!

Autor: Jozef Mazár, Foto: TASR, Ján Miškovič, Jozef Frtús a ilustr.