S historikom SSM Petrom Račkom na tému Karol Kuzmány a Banská Bystrica

História
0 /

Novembrové odkrývanie tajomstiev depozitu Stredoslovenského múzea bude venované jednému z najvýznamnejších slovenských dejateľov, ktorý sa výrazne zapísal aj do dejín mesta pod Urpínom.

Najbližší utorok 20. novembra 201817:00 hod. v Thurzovom dome v cykle „Čo sa skrýva v depozite“ priblíži životnú púť váženého Banskobystričana historik Mgr. Peter Račko, PhD. počas prednášky na tému Karol Kuzmány a Banská Bystrica.

kuzmany a moyses

Poznáte autora kultovej hymny Kto za pravdu horí?

Karol Kuzmány patrí bezpochyby k popredným predstaviteľom slovenského národného  a kultúrneho života 19. storočia. Spisovateľ, evanjelický farár a prvý podpredseda Matice slovenskej poznal Banskú Bystricu už z detských čias.

V roku 1830 tu bol vysvätený za kňaza, stal sa kaplánom, neskôr farárom a dekanom. Vďaka svojím oduševneným prejavom a podmanivému hlasu si získal značnú úctu nielen u evanjelikov, ale aj u katolíkov.

Karol Kuzmány (zo starších rokov)

Jednou z kľúčových oblastí, ktorým sa počas svojho takmer 20 – ročného pôsobenia v Banskej Bystrici venoval, bola jazykovo-literárna činnosť. Patril k iniciátorom a priekopníkom literárneho života 30. rokov 19. storočia a v roku 1836 založil časopis Hronka, v ktorom sa postavil za jednotný československý spisovný jazyk.

Publikovali v ňom vedúci predstavitelia slovenskej literatúry (Ján Kollár, Ján Chalupka) i mladá generácia spisovateľov (Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban). Počas revolúcie uverejnil báseň Sláva šľachetným, ktorá sa onedlho stala hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.

Čo sa o Kuzmánym skrýva v depozite SSM

Keďže Karol Kuzmány sa nikdy netajil svojím národovectvom a priateľstvom so štúrovcami, musel čeliť viacerým útokom zo strany maďarských úradníkov. V Banskej Bystrici sa viac necítil bezpečne, preto v auguste 1849 odišiel s rodinou do Viedne, kde sa stal univerzitným profesorom teológie.

„Napriek tomu, že Karol Kuzmány bol obľúbeným medzi obyvateľmi mesta a najmä okolitého vidieka, vo februári 1861 definitívne odišiel do Viedne. V Stredoslovenskom múzeu nám pripomína jeho osobnosť viacero zbierkových predmetov, napríklad portrét (olejomaľba) od miestneho maliara Andreja Stollmanna, literárne diela, ktoré napísal počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici (Život Dr. Martina Luthera, Modlitby) či časopis Hronka,“

hovorí Peter Račko.

peter racko

Viac o tejto pozoruhodnej a významnej osobnosti nášho mesta porozpráva všetkým milovníkom histórie už budúci utorok o 17:00 hod. v Thurzovom dome.

Zároveň Vás SSM pozýva na ďalšie odkrývanie tajomstiev svojho  depozitu:

11. decembra 2018 o17:00 hod. s historikom Filipom Glockom na tému Život a dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya, ktoré bude spojené s krstom rovnomennej knihy Filipa Glocka.

Čo sa skrýva v depozite_11_2018