Aj keď sa tohtoročná peľová sezóna skončila oficiálne začiatkom novembra, teplý december spôsobuje, že v ovzduší sa ešte stále vyskytuje menšie množstvo peľu a spóry plesní. V bytoch si v tomto období musíme dávať pozor na roztoče.

Peľ v teplom decembri

Objavuje sa peľ tráv z čeľade lipnicovitých, pŕhľavovitých a cyprusovitých rastlín a drevín, mrlíkov i ambrózie. Viac ako peľu je ešte v ovzduší spór plesní s dominanciou rodov Cladospórium,  Alternária a Epicoccum.

Väčšina monitorovacích staníc v SR ukončila monitoring k 1.novembru tohto roka, monitorovacia stanica ÚVZ SR v Bratislave k 30. novembru a koordinačné pracovisko pri RÚVZ v Banskej Bystrici pokračuje s monitoringom ešte aj v týchto dňoch.

„Teplé počasie so sebou prináša možnosť skorého kvitnutia liesky a jelše, ktorá tento rok už v druhej polovici januára spôsobovala problémy alergikom v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Koncom januára bežne začínajú kvitnúť v parkových výsadbách niektoré druhy drevín z čeľadí cyprusovité – tisovité, ale zachytávame ich už teraz. V zime polinózy  teda zatiaľ veľmi nehrozia, väčšie problémy ale spôsobujú alergie na chlad  alebo na alergény vnútorného prostredia, či už sú to roztoče alebo srsť domácich miláčikov“,

konštatuje RNDr. Janka Lafférsová z RÚVZ v Banskej Bystrici .

Roztoče v bytoch

V rámci špecializácie odbornej činnosti sa banskobystrický RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí, ako jediné aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu.

„Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“

dodáva RNDr. Lafférsová.

V zimnom období trávime viac času vo svojich obydliach, čo nás vystavuje inhalačným alergénom našich bytov a domov. V bytových priestoroch sú zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2-0,4 mm podľa druhu a pohlavia).  Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší, ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí.

Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch, tie  sú silne hygroskopické, vo vlhkom prostredí uľpievajú na prachových časticiach a spolu s nimi ich vdychujeme. U alergikov (predovšetkým detí) môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek.

Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok. Prvá trvá asi 30 dní a samička v jej priebehu kladie jedno až dve vajíčka voľne na substrát. V ďalších periódach po krátkych prestávkach, je počet nakladených vajíčok už malý. Optimálna teplota pre vývoj je 22-25 °C, vzdušná vlhkosť 70-80%, prípadne aj viac. ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, prináša si ich aj sám človek vo vlasoch či na oblečení.