Europoslanec za Banskobystrický kraj Vladimír Maňka, ktorý pôsobí v Európskom parlamente od roku 2004, poskytol zaujímavý rozhovor o financiách EÚ spravodajskému portálu EuropskeNoviny.sk. Okrem iného v ňom upozorňuje na neskoré preplácanie hotových  europrojektov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj krach firiem, hoci vykazujú zisk.

V Európskom parlamente sa teraz diskutuje o návrhu rozpočtu na rok 2015, ale aj o nevyplatených miliardách za hotové europrojekty pre samosprávv a podnikateľské subjekty. Ako to v skutočnosti vyzerá, sa dozvedáme od Vladimíra Maňku, ktorý aktívne pracuje v rozpočtovom výbore a je aj vedúcim delegácie Smeru v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP.

Ako to vyzerá so Stratégiou EÚ do roku 2020?

Sú v nej sú stanovené priority, ktoré  prinesú zamestnanosť, hospodársky rast, vyššiu životnú úroveň a kvalitnejší život pre našich obyvateľov. Až 60 % rozpočtu EÚ je určené na dosiahnutie cieľa Stratégie EÚ 2020. Rada, ktorú predstavujú predstavitelia jednotlivých štátov, sa však rozhodla financie krátiť.  Ak EÚ nedá peniaze na svoje vlastné ciele, ktoré sa zaviazala plniť, nemôže chcieť, aby Európa išla dopredu takým tempom, ako obyvatelia aj na Slovensku očakávajú.

Čo na to europoslanci?

Chápem Radu, že sa snaží šetriť. Ale šetrenie nemôže vyzerať tak, že EÚ neposkytne financie na projekty, ktoré sa zaviazala zaplatiť. Starostovia, primátori, podnikatelia tieto projekty zrealizovali a očakávajú, že svoje peniaze dostanú načas. Nie je zaplatených viac ako 23 miliárd eur ešte z obdobia pred rokom 2014.Predstavte si, že starosta alebo primátor, ktorý realizoval projekt, prestane platiť svojim dodávateľom. Môže to spôsobiť štrukturálne deformácie ako na Slovensku, tak aj v iných členských štátoch.

Aký dopad to má na slovenské firmy?

Dnes na Slovensku, aj v celej EÚ len 4 % firiem má dostatok vlastných zdrojov na rozvoj svojich podnikov. Ak do takéhoto prostredia vstúpi fenomén, že meškajú platby, podniky sa dostanú do druhotnej platobnej neschopnosti a môžu skrachovať, aj keď majú na papieri zisk. Peniaze na účte sú často dôležitejšie ako zisk. Zástupcovia Rady v parlamente ako keby sa dohodli – tvrdia „áno, všetko budeme riešiť, všetko bude v poriadku“, ale už teraz to v poriadku nie je, keďže sa hromadia nezaplatené peniaze.  V rozpočte na rok 2015 chýba ďalších 2,1 miliardy eur na zaplatenie záväzkov, ktoré sa EÚ zaviazala uhradiť. To znamená, že za veci, ktoré sa zrealizovali, nebudú platby.

Ako sa vôbec mohlo stať, že teraz chýba vyše 23 miliárd eur a na budúci rok ďalších 2,1 miliardy eur?  S týmito peniazmi sa predsa musí rátať…

Presne tak, keď máte podpísanú zmluvu, že EÚ peniaze uhradí, tak s nimi prijímatelia rátajú. Inak by sa ani nepúšťali do projektu. Keď som bol županom, postavili sme dva mosty medzi Maďarskom a Slovenskom a vyše roka nám za faktúry neplatili. Bol to obrovský problém, pretože tie peniaze chýbali. Aj preto má napríklad Nitriansky samosprávny kraj problém pustiť sa do realizácie podobných projektov, čo je celkom pochopiteľné.

Dá sa to riešiť?

Taká kritická situácia ešte v EÚ nebola. Riešime to teraz v Bruseli vo Výbore pre rozpočet, ktorého som členom. Členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ si nemôžu robiť, čo chcú a svojvoľne si umelo znižovať svoj pri?spevok v za?vislosti od toho, či sa im darí alebo nie. To je v rozpore s politicky?mi za?väzkami, ktore? na seba prevzali na najvyššej u?rovni. Niektorí si ani neuvedomujú, že práve financovanie na u?rovni EU? môže byť zdrojom u?spor pre rozpočty člensky?ch šta?tov.

Ako chcete v tejto veci postupovať?

Konečným a definitívnym riešením je navrhnúť systém financovania, ktorý nebude závislý od dobrej vôle hláv štátov alebo od ekonomickej situácie štátov. Volá sa to systém vlastných zdrojov, ktorý zabezpečí financie, aby sme ich nemuseli pýtať od členských štátov. To cítim ako našu veľkú úlohu v nasledujúcich piatich rokoch, aby sme systém vlastných zdrojov dotiahli do konečnej podoby.

Ide teda o problém, ktorý sa nabaľuje, starostovia si musia brať úvery a úroky budú splácať bežní ľudia, obyvatelia. Iba preto, že niekto sľúbil, že peniaze budú a nie sú. Kto je zodpovedný za vznik takejto situácie?

Zodpovedné sú štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu EÚ. Tieto štáty zastupuje Rada. Parlament tlačí na Radu, aby tieto peniaze poskytla a Rada sľubuje, že keď budú peniaze chýbať, podporí pozmeňujúci návrh, ktorý schváli chýbajúce peniaze. Ale vidíme, že to nie je pravda. Takéto pozmeňujúce návrhy má Rada na stole. Nepodpísala ich, len sa vykrúca a sľubuje.

Z európskych peňazí sa dá financovať mnoho vecí aj u nás na Slovensku. Napriek tomu v čerpaní to niekedy priam katastrofálne. Ako si to vysvetľujete?

V čase, keď sme vstúpili do EÚ, pre nové členské štáty platilo skrátené finančné obdobie 2004 – 2006. Vtedy na konci obdobia bola situácia podobná dnešnej. Vláde, ktorá nastúpila v roku 2006, sa podarilo takmer všetky peniaze vyčerpať.  Viacero členských štátov EÚ pri čerpaní eurofondov pochybilo.  V takýchto prípadoch Komisia kráti eurofondy. Prakticky žiadny štát v poslednom finančnom období (2007-13) nedokáže vyčerpať všetky pridelené finančné prostriedky.

Ako je na tom s eurofondami Slovensko v novom programovacom období?

Na začiatku tohto roka sa podarilo premiérovi Ficovi vyrokovať v Rade možnosť pre Slovensko o rok predĺžiť možnosť čerpania eurofondov zo starého finančného obdobia. To Slovensku pomôže vyčerpať 500 miliónov eur, o ktoré by sme inak prišli. Túto dohodu premiéra s Radou sme po zložitých rokovaniach presadili aj v Európskom parlamente ako výnimku pre Slovensko.