Veľkonočný pondelok na Slovensku

SPRÁVY
0 /

Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania. Medzi ľuďmi je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari.

Oblievačka

Niekde aj polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska – je ľudový zvyk, ktorý sa dodržiava najmä na východnom Slovensku. Spočíva v polievaní dievčat a mladých žien vodou (alebo voňavkou) na Veľkonočný pondelok (niekde aj v utorok). Oblievačka pochádza so starožidovského zvyku, kedy vojaci oblievali vodou ženy, ktoré oznamovali, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, Preto sa koná na Veľkonočné sviatky.

O oblievačke sa píše toto: 

„Kúpanie sa deje v pondelok a v utorok veľkonočný; v pondelok oblievajú mládenci dievčatá a v utorok dievčatá mládencov, raz skromne ružovou vodkou zo skleničky, raz hojne obyčajnou vodou z veľkej nádoby. Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia.“

Šibačka

Nazýva sa aj  šibanie, šibiračka, šľahačka. Je to ľudový zvyk najmä na juhozápadnom Slovensku, keď sa dievčatá šibú korbáčom alebo prútom na Veľkonočný pondelok a utorok. Býva spojený s oblievačkou (kúpačkou). Na šľahanie sa používal korbáč z prútia alebo čerstvý kus dreva (prútik), prednášala sa koleda a dostávalo sa tzv. šibačkové (kraslice či iné pochutiny).

Šibačky a kúpačky

Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska začali hneď po polnoci al. v skorých ranných hodinách:

Hlúčky mládencov chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá (niekde starší mládenci išli len k svojej milej). V domoch im ponúkli pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno al. pálenku. Formy odmeny kúpačov boli rozdielne. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka (kraslice, písanky, kriažľané vajíčka) hneď, v Ladzanoch (Hont) ich popoludní roznášali matky vyšibaných dievčat, v Cerove samotné dievčatá. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť.

Menším chlapcom bolo na kúpačky a šibačky prenechané doobedie a odmenou im boli kraslice, cukrovinky, v súčasnosti aj peniaze a naturálne dary. Ženatí chlapi chodili kúpať a šibať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov.

„Odmenou pre dospelých mužov je dnes pohostenie, kt. má výrazný spoločenský aspekt. Večer usporiadali mládenci z vyzbieraných peňazí zábavu, na ktorú pozvali i dospelé dievčatá. V Polomke bolo zvykom, že matky okúpaných, a tým vlastne i pozvaných dievčat prinášali česť – poctu, skladajúcu sa zo stanovenej sumy peňazí, čerstvo upečeného chleba, slaniny, vajíčok. Matkám ponúkli mládenci pálenku a museli ísť do kola tancovať aspoň jeden tanec. V Liptovskej Tepličke sa chlapci na zábave i vkupovali do mládeneckého spolku.“

Šibačka (a oblievačka) „pokračovala“ v niektorých prípadoch v utorok, keď všetky dievčatá mohli na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.

Kraslica 

Aj písanka, veľkonočné, maľované, červené, križľané či cifrované vajíčko (vajce) je slepačie (prípadne kačacie alebo husacie) vajce uvarené natvrdo alebo vyfúknuté, ozdobené viacerými výtvarnými technikami. Patrí k symbolom Veľkonočných sviatkov.

Kraslice sa zdobia množstvom výtvarných techník, od jednoduchších (freska, kresba voskom alebo jednoduché batikovanie) až k zložitejšej viacfarebnej batike alebo leptaniu. K tým najzložitejším technikám patrí polepovanie slamou a gravírovanie. Často sa na vajíčka lepia potlače s rôznymi obrázkami.

Zdroj: Wikipedia, Foto: Ilustr.