V Hornej Mičinej si po 100 rokoch uctili obete prvej svetovej vojny

SPRÁVY
0 /

Presne v deň storočnice začiatku prvej svetovej vojny 28. júla 2014 si občania Hornej Mičinej uctili obete tohto krvavého konfliktu pri pomníku uprostred obce. Pietnu spomienkovú slávnosť pripravili Obecný úrad a ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Po doznení zvonov na oboch kostoloch privítala účastníkov predsedníčka ZO SZPB Mária Zimová, po nej sa prihovoril ev. a. v. farár Daniel Duraj aj s modlitbou za vojnové obete. Členka predsedníctva Oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici Jana Borguľová poukázala na dopady vojnových udalostí na obyvateľov, ktorí nezmyselne zomierali na bojiskách. Zároveň ocenila aktivity v obci pri dokumentácii osudov vojakov, ktoré tak zostanú zachované nielen v rodinných archívoch, ale aj v kronike obce.

Na záver zhromaždenia prítomní zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí a zapálili 22 sviečok za obete vojny z radov obyvateľov obce, ktorých mená sú uvedené na pomníku.

V roku 1914 rozpory medzi veľmocami  vyvrcholili do I. svetovej vojny. V prvých dňoch mobilizácie aj z Hornej Mičinej narukovalo 27 brancov. Počas vojny padlo 22 miestnych občanov, na počesť ktorých obec v roku 1938 odhalila v miestnom parku pamätník. O jeho úpravu sa starajú členova ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.  

Prvá svetová vojna trvala od 28. júla1914 do 11. novembra1918. Vojenské operácie sa odohrávali prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch či  na Blízkom východe.  Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Pamiatku naň nájdeme aj v Banskej Bystrici a okolí.

Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalší. Neutrálne do konca vojny v Európe zostalo Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.

Táto vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše a cárskeho Ruska. S pádom týchto krajín skončila vláda Hohenzollerovcov, Habsburgovcov a Romanovovcov. Viacero krajín utrpelo ťažké materiálne a ľudské škody. Vo vojne zomrelo najmenej 9,6 milióna vojakova 7 miliónov civilistov, zranených bolo vyše 20 miliónov ľudí. Zomierali najmä vojaci, často veľmi mladí. Materiálne škody boli obrovské, vojna zanechala traumu najmä na psychike mladej generácie.

Autor: Jana Borguľová