Mesto Banská Bystrica začalo pred takmer štyrmi rokmi výraznejšie bojovať proti nepovoleným billboardom v našom meste. Kým bývalé vedenie mesta často bezhlavo vydávalo povolenia hlavne veľkým reklamných agentúram z Bratislavy, to súčasné už žiadne nové povolenia na billboardy nevydáva.

Znehodnotené billboardy

Okrem samospráv, ktoré postupujú v zmysle zákona, v každom krajskom meste bojujú aktivisti pomaly už proti akejkoľvek reklame v mestách. Dokonca v Bratislave to zašlo tak ďaleko, že títo ľudia začali „na vlastnú päsť“ odstraňovať billboardy z pozemkov v meste.

Vyzerá to, že akoby aj bystrickí aktivisti nabrali odvahu a zobrali zodpovednosť do vlastných rúk v našom meste. Všimli sme si billboardy pofarbené machuľami oranžovej farbou. Ide o výstrahu či upozornenie?

Faktom je, že billboardové spoločnosti, ktorým mesto nevydá povolenie, podnikajú rôzne právne kľučky, aby aj naďalej mohli využívať svoje billboardy. Jednou z takých by podľa všetkého mala  byť aj bratislavská spoločnosť Nubium.

Podľa našich informácií k dnešnému dňu nedisponuje platnými povoleniami na všetky billboardy, ktoré má v meste pod Urpínom. Pritom tieto plochy má ďalej prenajímať svojim klientom a zarábať na tom. Zrejme toto sa znepáčilo bystrickým aktivistom a začali po svojom bojovať proti billboardom tejto bratislavskej spoločnosti.

Požiadali sme o vyjadrenie aj samotnú firmu Nubium, ktorá má na území nášho mesta takmer stovku billboardov, ale doposiaľ sme nedostali odpoveď. Môžeme sa oprieť iba o skoršie vyjadrenie konateľa spoločnosti Ivana Pellera v podobnom prípade:

 „Stane sa, že ak sa nepredĺži zmluva, tak sa stavba dostane do módu nepovolenej stavby. Nemá to však žiadne racio, lebo nebola postavená na čierno, len sa nekonaním dostala do tohto módu. Nás však primárne trápia čierne stav­by, ktoré bežne niekto postaví bez vzťahu k pozemku.“

Podľa Pellera, ktorý je zároveň aj prezidentom Asociácie vonkajšej reklamy (združenie billboardových spoločností), môžu dávať, ako každý občan, podnet na stavebný úrad, či je stavba postavená s povolením alebo bez neho. Chybou je, keď na stavebných úradoch nemajú žiadnu pasportizáciu umiestnenia panelov a žiadajú to od asociácie. Jej zoznamy však ukážu len legálne plochy.

V tejto súvislosti je trochu paradoxné, keď štatutár spoločnosti aj s problematickými billboardmi je zároveň prezidentom asociácie, ktorá ma dohliadať na zákonnosť a odstraňovať reklamy bez povolenia.  Budeme preto sledovať ďalší vývoj v tejto oblasti podnikania v našom meste. Zaujíma nás, či dotknuté firmy odstránia svoje billboardy postavené bez povolenia.

Situácia s reklamnými plochami v Banskej Bystrici

 Odstraňovanie nepovolených reklamných stavieb je beh na dlhé trate. Mesto eviduje a priebežne aktualizuje v Geografickom informačnom systéme (GIS). Na celom území Banskej Bystrice má desať najväčších reklamných spoločností približne 770 billboardov, backlightov, bigboardov, citylightov či reklamných plachiet.  Z tohto počtu reklamných stavieb je len cca 240 umiestnených na mestských pozemkoch.

Hoci je jednoznačným cieľom vedenia mesta vizuálny smog v Banskej Bystrici znižovať, samospráva deklaruje, že s odstraňovaním reklamných stavieb má problém. Najväčším kameňom úrazu je nedostatočná legislatíva a takmer žiadna podpora zo strany štátu a odvolacích orgánov.

„Všetky reklamné stavby na území mesta povoľujeme ako dočasné s tým, že ich obnova sa už riadi podľa nového územného plánu. Mesto v zásade, okrem výnimiek, nepovoľuje žiadne nové reklamné stavby. Tým, ktorým sa skončila platnosť už nebude predĺžená a bude navrhnuté ich odstránenie. Aj keď sme od roku 2017 až k dnešnému dňu vydali takmer 400 rozhodnutí o zamietnutí reklamných stavieb a ďalších 100 máme v procese, reklamné spoločnosti sa pravidelne odvolávajú na nezákonnosť. Preto sa s nimi chceme v najbližšej dobe stretnúť a dohodnúť sa aspoň na čiastočnom znížení počtu ich zariadení z územia mesta,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Umiestnenie reklamných stavieb rieši nový územný plán mesta a odborné útvary MsÚ postupujú striktne v zmysle týchto regulatívov a zásad. Územný plán delí mesto z hľadiska regulácie a vhodnosti reklám na päť zón, kde je možné umiestňovať jednotlivé druhy reklamných stavieb. Najvoľnejšia regulácia je v priemyselných zónach, naopak, najprísnejšia v  centre mesta.

Platí tu v podstate absolútny zákaz umiestňovania reklamných stavieb, ktorých najväčšia informačná plocha presahuje tri metre štvorcové (pozn. označovanie prevádzok nie je reklama). V neposlednom rade ide o zónu III.  ̶  obytné zóny a rekreačné územia, v prípade ktorých územný plán výrazne obmedzuje umiestňovanie reklamných stavieb z hľadiska plošnosti a vzdialenosti.