Niekoľko desiatok životaschopných aktivít v regiónoch východného a stredného Slovenska sa počas piatich rokov realizovalo v rámci projektu Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch. Financie na tento projekt poskytlo Švajčiarsko cez svoj finančný mechanizmus, konkrétne sumou presahujúcou dva milióny eur.

Prijímateľom grantu bola Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Partnermi projektu sa stali Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Tatranskej Javorine a Centrum pre rozvoj a životné prostredie, Inštitút geografie Univerzity v Berne vo Švajčiarsku.

Cieľom projektu bolo zlepšiť ochranu prírody a trvalo udržateľné využívanie chránených území a vybraných biotopov. Súčasťou bola aj regenerácia prírodného prostredia a krajiny a definovanie spoločného programu pre rozvoj a ochranu v chránených územiach a v širšej krajine prostredníctvom participácie zúčastnených strán, najmä v geografickej oblasti zamerania s osobitnou pozornosťou na sústavu Natura 2000 a Karpatský dohovor.

 „Tento projekt je z pohľadu realizácie priamo v regiónoch jeden z najvýznamnejších na Slovensku. Je výkladnou skriňou, pretože zapojil aj miestnych ľudí do aktivít súvisiacich s ochranou prírody. Práve na ochranu prírody dala Švajčiarska konfederácia najväčší dôraz v rámci poskytnutých financií. Celkovo sme za desať rokov poskytli Slovensku takmer 62 miliónov eur a z toho viac než polovica smerovala do ochrany prírody. Realizovalo sa tu dvadsať veľkých a štyridsať menších projektov,“

– uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii v Zbojskej (okres Brezno), veľvyslanec Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Alexander Wittwer.

Pomocou projektu Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch sa vytvorila nová Koncepciu ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky na roky 2015 až 2025. Komplexnou opravou prešiel náučný chodník Haburské rašelenisko, vyrobených bolo niekoľko desiatok informačných panelov, ktoré sa následne inštalovali vo vybraných chránených územiach. Z poskytnutých peňazí Švajčiarskeho finančného mechanizmu mohla Štátna ochrana prírody SR vybaviť informačné strediská v Banskej Bystrici, Zvolene, Novej Sedlici, na Morskom oku a v Kusíne. Realizovali sa rôzne manažmentové opatrenia v chránených územiach, investície išli do zakúpenia techniky, napríklad mulčovač, obojživelné vozidlo s príslušenstvom, kosačky, hrable, ručné kosy, sekery, píly a krovinorezy.

Na území CHKO Poľana boli mapované lesné a nelesné biotopy pre vypracovanie Programu starostlivosti o CHKO Poľana, vytvorili sa podkladové štúdie pre toto územie. Vypracovaný bol aj Program starostlivosti Národného parku Poloniny. V pilotných oblastiach  troch projektových území CHKO Poľana, NP Poloniny, CHKO Vihorlat, ale i v Muránskej planine, sa realizovali životaschopné aktivity podporujúce spoluprácu s miestnymi obyvateľmi, ktoré prispeli k regionálnemu rozvoju územia. Zamerané boli na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva ako i rozvoj cestovného ruchu. Výsledkom sú napríklad prístrešky pre turistov, altánky, oprava unikátneho chrámu v Dare, úprava areálu kamenného monolitu pre potreby cykloturistov, vytýčenie trás Huculskej magistrály, či vyhliadková veža v Zbojskej. Riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici Milan Boroš v utorok v Zbojskej povedal:

„V rámci projektu sa mohli miestni ľudia uchádzať aj o mikrogranty, a to až do výšky troch tisíc eur. Celkovo bolo podporených viac ako 40 týchto aktivít v rôznych regiónoch. Vďaka nim sa nepriamo podporila zamestnanosť. Spojili sme prírodu s ľuďmi a vytvorili tak medzi nimi symbiózu. Teší ma hlavne, že sme týmto projektom naštartovali účinnú spoluprácu štátnych organizácií s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa tak priamo zapájali do ochrany prírody.“

Súčasťou projektu bola aj podpora vytvorenia nových pracovných miest. K tomu Milan Boroš dodal:

 „Identifikovali sme ľudí, ktorí majú čo ponúknuť pre turistov a dali sme im základné výrobné prostriedky. Medzi podporenými sú napríklad ľudia, ktorí doma pečú pirôžky, ďalší si za vlastné prostriedky kúpili hucule a my sme im poskytli peniaze na nákup konských postrojov alebo sediel. Vďaka našej pomoci tak mohli hneď začať podnikať a voziť ľudí.“

Projekt Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch sprostredkoval medzi Švajčiarskom a Slovenskom Úrad vlády SR. Generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov ÚV SR Ján Krak poznamenal:

„Sme radi, že boli naplnené ciele tohto projektu i v oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov. Verím, že aj ďalšie projekty zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu pomôžu miestnym ľuďom v regiónoch a budú trvalo udržateľné.“