Bystričania si už zvykli, že socha Partizána pod Urpínom pri malej železničnej stanici je v noci nasvietená a monitorovaná bezpečnostnou kamerou. Vyžiadali si to jej predchádzajúce poškodenia a najmä posledný útok vandalov v januári tohto roku, ktorí postriekali dielo akademického sochára Karola Dúbravského ružovou fasádnou farbou, od ktorej ju neskôr bezplatne vyčistila súkromná firma Ressan.

Návrh SZPB v Banskej Bystrici

Poslanec LudvikNábělek chce doriešiť jej štatút, keďže podľa neho raz sa o nej hovorí ako o kultúrnej pamiatke a inokedy spadá pod starostlivosť o vojnové hroby Na jeho poslaneckú interpeláciu odpovedalaMiroslava Jančová, vedúca Odboru propagácie mesta:

„Karol Dúbravský, autor komornej i monumentálno-dekoratívnej tvorby, pomníkov i pamätníkov na Strednom Slovensku, bol jedným z prvých slovenských sochárov, ktorý sa usadil v Banskej Bystrici. Socha z pieskovca PARTIZÁN patrí medzi jeho najlepšie diela.“

Socha sa nachádza sa na parcele C-KN 5390/15; k.ú. Banská Bystrica, vlastníctvo je evidované na E operáte – parcela E-KN 2491/5; k.ú. Banská Bystrica, LV č. 6012 výlučné vlastníctvo mesto Banská Bystrica. V roku 1964 vtedajší Mestský národný výbor v Banskej Bystrici objednal prevedenie a osadenie pieskovcovej sochy PARTIZÁN v rámci stvárnenia výstupu na Urpín v priestore malej stanice u akademického sochára Karola Dúbravského prostredníctvom Diela, podniku Slovenského fondu výtvarných umení v Bratislave.

Evidencia

Dielo bolo vytvorené k 20. výročiu SNP ako spomienka na ťažký boj partizánov v slovenských horách a bolo odhalené v roku 1964. Toto dielo nie je zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.

SOCHA PARTIZÁN je evidovaná v Ústrednej evidencii vojnových hrobov ako iný pietny symbol – pamätník pod ev. č. : 508 438 00123. Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici zaslal podnet na vyhlásenie pamätihodností mesta a zaradenie sochy PARTIZÁN v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu do Zoznamu pamätihodností.

Komisia pre pamätihodnosti mesta v zmysle § 5 ods. 6 VZN č. 4/2010 o evidencii pamätihodností posudzuje návrhy na zápis do evidencie z odborného a vecného hľadiska. Na rokovaní 11.júna 2015 odporučila touto nomináciou sa zaoberať komplexne po vykonaní pasportu výtvarných diel v exteriéri a v Zozname vytvoriť register výtvarných diel vo verejnom priestore. Pamätihodnosti mesta sú predkladané na prerokovanie MsZ a po schválení sú zaraďované do Zoznamu pamätihodností mesta Banská Bystrica.

História sochy Partizána

Partizán vystriedal na podstavci sochu M. R. Štefánika, na ktorú si ešte pamätajú starí Bystričania. Tú v roku 1930 odhalili v Komárne a poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno. Kvôli okupácii v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod Urpínom. Štefánik zostal na podstavci až do skončenia II.svetovej vojny, kedy ho previezli späť do Komárna.

Na prázdny podstavec sa potom v roku 1964 dostal Partizán. Do roku 1989 sa o čistotu okolo sochy  okrem mesta starali aj členovia ZO SZPB – Stred. Mestská spoločnosť ZAaRES vysádzala kvety a občas pokosila priestor okolo. Za vyše polstoročie  okolité stromy vyrástli, sochu takmer zatienili a roky v tomto  prostredí sa podpísali aj na jej vzhľade. Socha akoby nemala majiteľa – opatrovateľa. Naposledy ju odborne očistil v roku 2004 pri príležitosti 60. výročia SNP akademický sochár Ján Filo.

V polovici mája 2014 o sochu Partizána prejavilo záujem hlavné mesto ČR Praha, o čom vznikla vážna diskusia. Proti presunu sa zásadne postavili protifašistickí bojovníci. Napokon s tým nesúhlasilo ani mesto, s ktorým sa  dohodol ďalší postup ošetrovania sochy Partizána aj s jej okolím.