Šalkovčania nie sú Škóti, aj keď niektorí by sa radi separovali

SPRÁVY
3 /

Tak separatistom v Škótsku to nevyšlo a po neúspešnom referende o osamostatnení zostávajú pod kráľovnou v jednotnej Veľkej Británii. Šalkovčania nie sú Škóti a podobné referendum o odtrhnutí tejto mestskej časti od mesta bolo pred 18 rokmi úspešné, napriek  tomu aj Šalková zostáva súčasťou Banskej Bystrice.

Možno sa niekomu bude prirovnanie Šalkovčanov ku Škótom zdať nenáležité, predsa len to stojí za pár slov. Kým Škóti sú hrdý odbojný národ pod nadvládou britskej kráľovskej koruny, zostali jej verní aj v historickom referende o samostatnosti, v ktorom vyše 55 % obyvateľov pri 85-percentnej účasti povedalo „NO“.

Zaujal  najmä spôsob, akým to urobili, takpovediac s anglickým kľudom, pričom obidve silné skupiny podporovateľov i odporcov korektne uznali výsledok. Potom si v baroch dali dúšok škótskej whisky a idú ďalej po svojom. Škóti však dosiahnu väčšie právomoci vo federalizovanej Británii. O ich zotrvaní vo zväzku s Anglickom, Walesom a Severným Írskom rozhodla istá libra pod škótskymi kiltmi, ako neistá budúcnosť malého samostatného štátu.

História pozná aj pokojnú rozluku. Tá sa udiala bez referenda v Československu  dohodou politických reprezentácií, ktoré vzišli po voľbách 1992 v Česku na Slovensku a ich výsledky prakticky znemožnili spoluprácu dvoch národov v jednom štáte. Svet to dodnes obdivuje, aj keď v srdciach niektorých Čechov a Slovákov zostala jazva za spoločným štátom.

Naopak sú aj krvavé delenia štátov s použitím vojenskej sily, ako sa to dnes deje na Ukrajine s prispením veľkého ruského brata, s ktorým sme mali viac ako 40-ročné neblahé skúsenosti aj my. Iba ťažko dokážu pamätníci zabudnúť na normalizáciu po roku 1968, kedy vstup „spojeneckých“ vojsk  na naše územie doslova zadusil Dubčekov obrodný proces a skončilo sa to až po novembri 1989…

Ale vráťme sa k Šalkovej, kde obyvatelia nespokojní s vybudovaním skládky komunálneho odpadu v roku 1996 usporiadali referendum o odčlenení sa od mesta, ku ktorému túto kedysi samostatnú obec pričlenili za socializmu v roku 1971. Referendum pred 18 rokmi bolo úspešné, ale nekonaním mesta  ani petičného výboru sa nenaplnilo.

Až po komunálnych voľbách 2010 boli oprášené  výsledky „spiaceho“ referenda a začalo sa domáhať jeho opozdeného uplatnenia. Tentoraz mal byť spúšťačom procesu nezáujem mesta o túto mestskú časť, investícia do malej vodnej elektrárne či zrušenie malotriedky.

S dovolaním na Ústavný súd SR proti mestu síce separatisti neuspeli, ale pôvodný petičný výbor mohol konať. Ten však narazil na aktuálne znenie zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého okrem samostatného katastrálneho územia má mať nová obec minimálne 3.000 obyvateľov (v Šalkovej žije niečo cez tisíc), neboli do nej vložené strategické investície mesta (tu do skládky, priemyselného parku a iných stavieb) a urbanisticky nesplynula s mestom.

Najväčším problémom sa však ukázali financie, ktoré v súvislosti s vypravovaním nových odčleňovacích plánov a rozdelením majetku treba do tohto procesu vložiť. Podľa logiky zástancov odtrhnutia by to malo znášať mesto, teda všetci daňoví poplatníci, ktorí sa nemali možnosť vyjadrovať v referende k jej odčleneniu. Tak to aj skončilo – nijako. Inak by bolo zaujímavé vedieť, čo si o tom myslia dnes Šalkovčania a najmä tá mlčiaca väčšina obyvateľov, ktorú na rozdiel od hlučných separatistov nepočuť.

Bude zaujímavé sledovať, či prívrženci odtrhnutia Šalkovej od mesta budú mať guráž kandidovať v novembrových voľbách do spoločného banskobystrického mestského zastupiteľstva. V Škótsku hlavný predstaviteľ separatistov Alex Salmond uznal porážku a odstúpil z funkcie, pretože  v krajine britskej koruny si síce politici tiež nič nedarujú, ale zároveň sú to gentlemani ctiaci si pravidlá slušnosti a úcty k starej demokratickej tradícii. Ako je to v Banskej Bystrici?

Autor: Miro Toman, Foto: Ilustr.