Vláda Roberta Fica sa vracia k prerušenej príprave rýchlostného prepojenia Banskej Bystrice s Ružomberkom, ktorú zastavila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej. Národná diaľničná spoločnosť má v pláne pokračovať vo výstavbe R1 v roku 2016.

Koncom júna by mala byť k dispozícii štúdia realizovateľnosti tejto časti R1, na ktorej sa teraz pracuje.

„Tento úsek vnímame ako ten, ktorý môže byť strategickým v prípade alternatívnej trasy z východu na západ krajiny, respektíve naopak. Rýchlostná cesta by sa totiž napojila pri Ružomberku na diaľnicu D1, ktorá ide z Bratislavy do Košíc.“

uviedol generálny riaditeľ NDS Milan Gajdoš.

Myšlienka spojenia Banskej Bystrice a Ružomberka rýchlostnou komunikáciou je veľmi racionálna a patrí do strategického severojužného rýchlostného cestného prepojenia Maďarsko – Slovensko – Poľsko. Dnešná cesta cez Donovaly je preťažená a nebezpečná hlavne pre tranzitnú kamiónovú dopravu, obzvlášť v zimnom období, nehovoriac o obetiach nehôd a ohrozenom životnom prostredí.

Podľa odborníka na dopravu Mareka Modranského je dobudovanie rýchlostnej cesty R1 smerom na Ružomberok mimoriadne potrebné

„Banská Bystrica vzhľadom na svoju geografickú polohu neustále bojuje nielen so svojím vnútorným dopravným systémom, ale aj s tranzitnou dopravou. Tej veľmi pomohol Severný obchvat. Veľmi dobrým a potrebným dopravným riešením je pokračovanie R1 z B. Bystrice do Ružomberka aj s napojením na D1, čo by veľmi pomohlo ekonomickému rastu celého nášho regiónu,“

dodal Modranský.

Severný obchvat Banskej Bystrice s dĺžkou 5,672 m sa otváral 27.júla 2012. Následné pokračovanie tejto trasy smerom na Slovenskú Ľupču, popod Hiadeľské sedlo (resp. Kozí chrbát) do Korytnice a Ružomberka, v celkovej dĺžke okolo 50 km s napojením na D1, ktoré sa pripravovalo ešte za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, sa neuskutočnilo. Pritom už boli k dispozícii aj výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Vážneho nástupca Ján Fígeľ v apríli 2011 všetky prípravy na pokračovanie výstavby zastavil a odsunul až za rok 2016. Trasa R1 tak zatiaľ skončila pri priemyselnom parku Šalková.

„Je nezmyselné, aby tu končila diaľnica a nepokračovala ďalej, aby sa vodiči aj v budúcnosti zbytočne trápili cez Donovaly, Čertovicu či Šturec. Považujem to za otvorenie dverí smerom na Tatry. Tým pádom Banská Bystrica ako krajské mesto môže z toho len ťažiť, lebo je srdcom Slovenska, z ktorého je rovnako ďaleko na všetky svetové strany. Zároveň sa tak spojí ekonomicky a hospodársky rozvinutejší západ s východom, čo pomôže aj rozvoju cestovného ruchu,“

povedal Marek Modranský, ktorý je aj členom dopravnej komisie mesta Banská Bystrica.

Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka môže naraziť na problémy s chránenými územiami národných parkov. Viac však napovedia výsledky štúdie realizovateľnosti, ktoré rozhodnú o tom, či sa s plánovanou výstavbou rýchlostnej cesty bude môcť začať v roku 2016.