Protifašistickí bojovníci s občanmi si pripomenuli tragédiu v Kremničke

SPRÁVY
9 /

Každoročne sa v meste Banská Bystrica koná pietna spomienka na mieste jednej z najväčších tragédií v čase druhej svetovej vojny na Slovensku. Tým pietnym miestom je Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke, kde sa v strede týždňa stretli občania.

Pieta pri Pamätníku obetiam fašizmu

Delegáciu SZPB viedol jeho predseda Pavol Sečkár, prišiel aj vedúci banskobystrickej kancelárie prezidenta SR Stanislav Liška, predstaviteľ Židovskej obce Juraj Turčan a ďalší hostia.

 Členka SZPB a poslankyňa mesta i kraja Ľubica Laššáková pre náš portál uviedla:

 „Vzdať úctu obetiam fašistického besnenia v druhej svetovej vojne za účasti slovenských gardistov v Kremničke, ale aj v Nemeckej, Kališti či Ostrom Grúni je pre členov SZPB vecou cti a zanechaním odkazu pre budúce generácie, aby sa toto zlo už nikdy viac neopakovalo. Ja tu zastupujem aj Banskobystrický samosprávny kraj dúfajúc, že nový župan na rozdiel od toho dosluhujúceho tu už bude bývať spolu s nami.“ 

Vyhlásenie účastníkov pietnej spomienky v Kremničke

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov ako hlavný organizátor spolu s účastníkmi pietnej spomienky prijali nasledovné vyhlásenie:

 „Pravidelne v týchto pochmúrnych jesenných dňoch prichádzame s pietou  a úctou k miestam, kde sa pred 73 rokmi odohrala nielen krutá  historická, ale aj neutíchajúca  ľudská  tragédia 747 obetí fašizmu.

 Mĺkvy, ale paradoxne veľavravný pamätník,  odhalený v roku 1949, nás vracia do čias, kedy sa na tomto mieste od 5. novembra 1944 do 5. januára 1945 odohrávali masové vraždy, ktorých sa dopustili nemecké fašistické jednotky spolu s príslušníkmi pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Protitankové zákopy a bunkre sa stali po prechode Slovenského národného povstania do hôr spoločnými hrobmi mnohých účastníkov  SNP, antifašistov a väzňov z banskobystrickej väznice.

 Dnes, kedy si v tichej spomienke pripomíname túto tragédiu, uvedomujeme si viac hrôzy fašizmu a potrebu pôsobenia proti akýmkoľvek snahám o obnovenie aktivít neonacizmu, prejavom terorizmu a akémukoľvek násiliu. Členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov vždy odsudzovali a budú odsudzovať tieto novodobé prejavy. Vo svojej činnosti sa i v budúcom období zamerajú na pripomínanie krutosti fašizmu, masové vraždy obyvateľov fašistami. S úctou a pietou budú najmä mládeži  naďalej pripomínať hrdinov, ktorí bojovali proti fašizmu na všetkých frontoch za mier a slobodu.

 My,  účastníci tohto pietneho zhromaždenia pri Pamätníku 747 obetí fašizmu, medzi ktorými bolo 211 žien, 58 detí, viac ako 450 židov a 53 Rómov, vyzývame všetkých občanov Slovenska, aby sa aktívne zapojili k potláčaniu akýchkoľvek prejavov neofašizmu, neonacizmu, xenofóbie,  extrémizmu a terorizmu.

 yzývame novinárov, redaktorov, aby nevytvárali mediálny priestor predstaviteľom a príslušníkom strán a hnutí, ktorých programové zameranie a praktická činnosť sú v rozporeso zásadami humanizmu, tolerancie, slobody a demokracie. Práve to sú  princípy, na ktorých je budovaný i Zväz protifašistických bojovníkov a Slovenská republika.

 Členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov budú  vo svojej činnosti v popredí boja proti takýmto prejavom a budú naďalej nápomocní Vláde Slovenskej republiky v jej aktivitách proti skupinám, ktoré sa snažia oživiť fašizmus a extrémizmus. Vynasnažíme sa , aby naša organizácia i naďalej mala postavenie občianskeho združenia, nesúceho odkaz Štúrovcov, SNP a demokracie. Večná sláva a úcta tým , ktorí v boji proti fašizmu položili svoje životy.“

 História Pamätníka v Kremničke

Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy po potlačení SNP  prenasledovali, zatýkali a popravovali. Dni, týždne, mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných.

Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička, dnes súčasť Banskej Bystrice. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra 1944 ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

 „Kremnička je miesto vraždenia, ktoré nacisti a jednotky POHG od začiatku novembra 1944 využili na popravu 747 ľudí. Umožnil im to aj protitankové zákopy vykopané povstaleckými jednotkami proti postupu Nemcov, do ktorých obete zahrabávali. Bolo medzi nimi aj takmer 60 detí,“

vysvetľuje historik Stanislav Mičev.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo viac ako 450 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu a 53 Rómov, matiek i detí. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom:

„Tu mĺkvo strážime rok slávny meruštvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.

 

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová a archív