V pondelok sa v zasadačke banskobystrického primátora Jána Noska zišlo vedenie mesta a Slovenského vodohospodárskeho podniku  š.p. – OZ Banská Bystrica. Cieľom bola prezentácia projektu „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami“.

Europrojekt za 28 miliónov eur v zmysle nového územného plánu mesta

Jedná sa o projekt v hodnote 28 miliónov eur, na základe ktorého SVP š.p. vybuduje pozdĺž Hrona v dĺžke 4,195 km účinné protipovodňové opatrenia pred storočnou vodou z fondov EÚ. To zabezpečia kombinované nábrežné oporné múry, zemné násypy a mobilné hradiace steny na úseku od lávky v Majeri po most s teplovodným potrubím v Radvani, ale riešiť sa bude aj Iliaš až po Vlkanovú.

„Zásadný význam pre nás malo schválenie nového územného plánu mesta. Jednak preto, že ochrana intravilánu mesta pred povodňami sa stala verejnoprospešnou stavbou, takže budeme môcť v zmysle zákona vykupovať potrebné pozemky v okolí Hrona a zároveň podať žiadosť na eurofondy od roku 2016,“

uviedol riaditeľ SVP š.p. – OZ Banská Bystrica  Marián Siekela.

Aby sa neopakovala povodeň z roku 1974

Mnohí Bystričania si ešte pamätajú historickú povodeň spred viac ako 40 rokov. Hladina Hrona vtedy kulminovala  22. októbra 1974 o 10:00 hod. s prietokom Q₁₀₀₀ = 560,00 m³/s. Kritické miesto bolo pri moste z Kapitulskej, kde sa voda vyliala do okolia a zaplavila celé územie dnešného parku pod Pamätníkom aj s hotelom Lux. Povodeň napáchala  veľké materiálne škody a vyžiadali si jednu obeť.

Odvtedy sa vybudovali nábrežné múry v celkovej dĺžke 1.900 m, ktoré  však zabezpečujú prevedenie povodňových prietokov len na úrovni 20-ročnej vody. Komplexným riešením mal byť „Viacúčelový tunel Radvaň – Pod Rybou“ v dĺžke 2,6 km. Po ekonomickej analýze a vzhľadom na hospodársku situáciu v EÚ i na Slovensku však boli práce na projekte zastavené.

 „To bolo podľa mňa najlepšie riešenie, ku ktorému sa raz bude musieť mesto vrátiť. Projekt bol trikrát drahší, ako ten súčasný a to rozhodlo. Bola v ňom zahrnutá aj komunikácia tzv. južného obchvatu mesta, ale vtedy mal prioritu severný. Nehovoriac o efektívnom  vedení sietí odvodňovacím tunelom Napokon sa zvolilo toto riešenie, ktoré prešlo aj štátnou expertízou,“

dodal Siekela.

Stavba protipovodňových opatrení má štyri časti

Samotný projekt protipovodňovej ochrany predstavili inžinieri z SVP š.p. Andrej Lipták a Martin Rybár. Princípom je zabezpečiť korunu zábran proti vyliatiu vody na úrovni Q100 + 1 meter na celom úseku toku v intraviláne mesta. V miestach priechodov pre chodcov, prechodov cestných komunikačných prepojení, vstupov do koryta a podobne budú otvory hradené mobilnými prvkami protipovodňovej ochrany.

Stavba je rozdelená na štyri základné časti. Vodohospodári sa musia vysporiadať aj s potokom Bystrica a stavbami, ktoré stoja alebo sú navrhnuté blízko centra mesta. SVP š.p. úzko spolupracuje s Útvarom hlavného architekta tak, aby boli protipovodňové opatrenia vhodne zakomponované do architektúry mesta. Projekt s atestoval na hydrotechnickom modeli, s určením zátopových miest, vrátane zachytenia vnútorných vôd (napr. Rudlovský potok) v čase povodne a ich prečerpaním do Hrona resp. zvedenia do kanalizačného zberača „A“

Náročné bude aj včasné rozloženie mobilných zábran, keďže prípadná prívalová vlna na Hrone príde z Brezna do Banskej Bystrice za cca 8 hodín. To sa týka aj ich uskladnenia v špeciálnej hale na pozemku, s čím by malo pomôcť mesto prostredníctvom MBB a.s v priemyselnom parku. Pokiaľ sa na Hrone vybudujú malé vodné elektrárne, tieto sa budú musieť zapojiť do systému protipovodňových opatrení v danom úseku.

Mesto je pripravené vyjsť vodohospodárom maximálne v ústrety

Mestský stavebný úrad 15.apríla vydal pre SVP š.p. územné rozhodnutie na tri úseky (štvrtý sa dopracuje v súlade s novým územným plánom po dohode s majiteľmi niektorých pozemkov). Zároveň sa pripravuje projekt pre stavebné povolenie, spolu s geometrickými plánmi na výkup pozemkov pre verejnoprospešnú stavbu.

„Mesto je pripravené úzko spolupracovať so Slovenským vodohospodárskym podnikom na realizácii projektu protipovodňových opatrení a úspešnom získaní zdrojov EÚ. Tu máme spoločné ciele, ktoré sa týkajú aj niektorých súbežných komunikácií, cyklotrás či stavieb, tak isto pokiaľ sa jedná o vhodný pozemok na skladovanie protipovodňových zábran,“

povedal primátor Ján Nosko.

Doplnil ho viceprimátor Jakub Gajdošík:

„Projekt  SVP š.p. je súčasťou nového územného plánu mesta a pre našich občanov má kľúčový význam. Naň naväzuje množstvo ďalších aktivít, ktoré má mesto záujem rozvíjať a kde je priestor na spoluprácu. Týka sa to aj našich mestských projektov, na ktoré chceme čerpať eurofondy. Ale aj mostov, ktoré patria dopravákom a nie sú súčasťou protipovodňových opatrení vodohospodárov.“

Banská Bystrica musí byť chránená pred storočnou vodou

Podľa vodohospodárov je mesto pod Urpínom aj vzhľadom na významné klimatické zmeny neustále atakované rizikom záplav. Inudačné územie rieky Hron zasahuje hlboko do zastavaných plôch, čo znemožňuje ich riadne využívanie. Záplavové územie je súčasne zákonným obmedzením, ktoré zabraňuje rozvoju územia a povoľovaniu akýchkoľvek stavieb v ňom.

Banská Bystrica  je popri Bratislave, Košiciach a Prešove štvrtým vládou vybraným mestom, ktoré má prioritu pri zabezpečení ochrany pred povodňami. Preto bolo potrebné mať schválený nový územný plán mesta, aby sa tri roky pripravovaný projekt mohol spustiť a neprišli sme o 28 miliónov eur z eurofondov…