Aj Banská Bystrica si spolu s obcou Dobroč pri Čiernom Balogu pripomína 240 rokov od narodenia Jozefa Dekreta Matejovie – známeho slovenského lesníka, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o obnovu našich lesov. V meste pod Urpínom má v Národnej ulici pri budove Lesov SR pomník.

Jozef Dekret Matejovie bol prvým propagátorom a organizátorom lesného hospodárstva. Zakladal lesné škôlky a semeniská na pestovanie sadeníc v oblasti Starých Hôr a Horehronia. Už od roku 1804 vykonával systematickú obnovu a ochranu lesov v obvode banskobystrického komorského lesného úradu.

Jozef Decrett alebo Jozef Dekret Matejovie

(* 12. júla 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu – † 18. januára 1841 v Banskej Bystrici)

Bol významný slovenský lesník, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov.

Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť:

„Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi.“

Životopis

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Mateja Decretta, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachycovanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najprv ako nádenník, potom pomocný horár a horár.

Štatút lesných osád a píla miesto sekier

V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roku 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a vypracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil ďalších takmer 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou.

Obnova lesa

Hlavnou Decrettovou zásluhou však nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Decrettovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval.

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.